Po čase sme sa opäť zhovárali s europoslancom Milanom Uhríkom na aktuálne témy, ktorými žije Európska únia a Európsky parlament.
V uplynulom období sa v europarlamente prerokúval návrh nariadenia hovoriaceho o možnosti obchádzať v tzv. krízových situáciách pravidlá solidarity v súvislosti s migrantmi. Vyplýva z neho, že v tzv. krízových prípadoch bude môcť o prerozdeľovaní migrantov na Slovensko rozhodovať Európska komisia. O čo ide a aká je pravdepodobnosť, že sa tento návrh prijme?
Nový migračný pakt prichádza okrem takzvanej povinnej solidarity, čiže povinného prijímania imigrantov alebo platenia pokút, aj s konceptom tzv. krízových stavov, ktoré vyhlasuje Európska komisia.
Tá tieto krízové stavy vyhlási buď na základe výnimočnej udalosti ako sú živelná katastrofa, epidémia, humanitárna kríza a podobne, alebo požiadavky niektorého členského štátu, ktorý povie, že situáciu s migrantmi nedokáže zvládnuť.
V takomto prípade bude môcť komisia aktivovať krízový režim, počas ktorého sa prejde na systém povinného prerozdeľovania imigrantov podľa rozhodnutia EK. Zjednodušene povedané, ak sa niekde vylodí väčšie množstvo imigrantov a nejaké Grécko alebo Taliansko vyhlási, že situáciu s nimi už nezvláda, Európska komisia vyhlási krízový stav.
V rámci neho potom stanoví povinné kvóty na prerozdelenie imigrantov naprieč európskymi štátmi, teda aj pre Slovenskú republiku. Preto je pre nás tento nový migračný pakt absolútne neakceptovateľný.
Minulý mesiac ste sa tiež zúčastnili dôležitej konferencie vlasteneckých síl v Prahe, kde sa diskutovalo aj o “skončení nadvlády socialistov, ľudovcov a liberálov” v Európskom parlamente. O akú konferenciu išlo a aké sú jej závery?
Nosnou témou konferencie bol zámer súčasného vedenia EÚ rozširovať úniu za každú cenu, napríklad aj o vojnou zmietanú Ukrajinu. Preto sa dôkladne rozoberali aj aspekty ako koniec vojny, ochrana pred migráciou alebo neželaným hospodárskym úpadkom, ktorý spôsobuje nekompetentnosť vedenia EÚ.
Bolo mi cťou opäť sa priateľsky stretnúť s kapacitami ako profesor Drulák, líder AfD pre zahraničné vzťahy Petr Bystroň či europoslanec Ivan David. Taktiež tam boli politickí predstavitelia z Maďarska či poľskej Konfederacije.
So všetkými týmito politikmi aktívne komunikujeme a spolupracujeme. Chceme Európu suverénnych národov. Chceme úniu hospodárskej spolupráce. Európu priateľstva a mieru. To sú veci, ktoré nám nepadnú samé z neba, ale ktoré musíme poctivou prácou spoločne vybudovať.
Na pôde europarlamentu zarezonoval návrh zakázať americkému novinárovi Tuckerovi Carlsonovi vstup do EÚ za jeho interview s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Je niečo také reálne? Má to ešte niečo spoločné s demokraciou a slobodou prejavu?
Ide o typické „žalovanie“ progresívcov v Bruseli. Chcú ľuďom určovať čo si majú myslieť, kam môžu chodiť, čo môžu hovoriť a s kým sa zhovárať. Ďalší dôkaz o tom, že ich myslenie nemá s logikou, demokraciou alebo najlepším riešením stavu nič spoločné. Zmýšľajú len ideologicky, chcú konať represívne a pracujú podľa hesla „Kto nie je s nami, je proti nám“.
Vyšehradská štvorka je rokmi overený formát, ktorý v minulosti výborne fungoval v rámci EÚ, keď sa jej prostredníctvom Slovensku, Česku, Poľsku a Maďarsku podarilo v Bruseli presadiť veľa vecí prospešných pre všetky štyri krajiny. Stretnutie V4 v Prahe však ukázalo, že vzhľadom na názorové rozpory – najmä na ukrajinskú tému – je vzájomná kooperácia problematická a niektorí politickí komentátori dokonca tvrdia, že V4 už fakticky neexistuje. Aký je váš názor na budúcnosť vyšehradskej spolupráce?
Vyšehradská spolupráca mala vždy perspektívu. Stále som presvedčený, že má budúcnosť. Existuje však veľa tlakov na to, aby spolupráca v strednej Európe nefungovala. Nehodí sa to Bruselu, lebo odolávame ich noseniu migrantov do Európy. Nehodí sa to Washingtonu, lebo nemá záujem na existencii silného suverénneho bloku v strede Európy.
Nehodí sa to slovenským ani českým progresívcom, ktorí slúžia tak Washingtonu, ako aj Bruselu. V4 to má ťažké. Ale musíme urobiť všetko pre to, aby prežila a aby stredná Európa mala dobré vzťahy a spolupracovala na dôležitých témach. Napokon, susedov si nemôžeme vybrať. Musíme sa snažiť o čo najlepšie vzťahy s tými, čo máme.
Eurokomisárka Věra Jourová vyhlásila, že jediné dva členské štáty v EÚ, šíriace “proruské naratívy”, sú Slovensko a Maďarsko. Rovnaká eurokomisárka tvrdí, že z dôvodu zrušenia špeciálnej prokuratúry môže Slovensko prísť o eurofondy, čeliť bruselským sankciám či dokonca žalobám. Čo by ste odkázali pani eurokomisárke?
Nie je to náhodou rovnaká komisárka Jourová, ktorá bola za Paroubka zbavená funkcie pre neschopnosť? Nie je to rovnaká komisárka Jourová, ktorá bola vo väzbe pre podozrenie z dotačného podvodu v afére Budišov? Ktorá podporuje protesty mimovládok proti vlasteneckým vládam?
Ktorá sa v období rokov 2014 – 2019 stretla so zakladateľom a zástupcami Nadácie otvorenej spoločnosti štrnásťkrát? Ktorá tlačí nelegálnu migráciu do Európy? Ktorá chcela umlčať Salviniho, keď informoval o sexuálnom útoku severoafrických migrantov na trinásťročné dievča v Benátkach?
Áno, je to rovnaká komisárka Jourová, ktorá odsúdila maďarskú novelu zákona, chrániacu deti pred pedofíliou a LGBTI propagandou na školách. Myslím, že k tejto osobe netreba nič viac dodávať.
Podľa očakávania EÚ schválila avizovaných 50 miliárd eur na pomoc Ukrajine, pričom to zrejme nie je posledná takáto pomoc. Vy už dávno tvrdíte, že únia štedro pomáha krajine, ktorá nie je jej členským štátom, a pritom nemá peniaze na riešenie vlastných problémov. Ako vidíte ďalší vývoj v tomto smere?
Členským štátom sa už minuli armádne zásoby zbraní, a tak začínajú na Ukrajinu posielať peniaze, aby si zbrane mohla kupovať. Päťdesiatmiliardový balík by nebol schválený, keby všetci politici a zástupcovia štátov, ktorí ho kritizovali doma, tak učinili aj pri hlasovaní v Európskej rade.
Keď sa jedno hovorí doma a iné robí v Bruseli, potom sa v praxi neudeje nič revolučné a „bruselská karavána“ ide nerušene ďalej. Vlastenecké strany v Európskom parlamente už začínajú pomoc Ukrajine nahlas kritizovať, pretože každému začína byť zrejmé, že to nebude mať konca kraja.
Taký veľký štát ako je Ukrajina jednoducho nie je možné financovať a živiť donekonečna. Preto treba začať konečne s mierovými rokovaniami a konflikt nášho východného suseda s Ruskou federáciou skončiť.
Na sociálnej sieti ste spomenuli, že ste sa v Bruseli ako člen europarlamentnej delegácie pre vzťahy s Ruskou federáciou zúčastnili bizarnej “diskusie” s ruskou opozíciou, pri ktorej neboli povolené otázky europoslancov. O čom sa tam hovorilo? Bolo témou napríklad aj spomínané nastolenie mieru na Ukrajine?
Oficiálne sa to volalo „diskusia“, ale v podstate to bola len prezentácia ruskej opozície. Otázky neboli povolené. Iba potlesk. Som členom europarlamentnej delegácie pre vzťahy s Ruskou federáciou už päť rokov, ale súčasné politické vedenie tejto delegácie nezorganizovalo ani jediné stretnutie s oficiálnymi predstaviteľmi Ruska. Len s jeho kritikmi.
Okamžite som pochopil, že progresívnemu vedeniu europarlamentu o reálnu diskusiu s Rusmi nikdy nešlo. Západní politici sa s nimi nechceli nikdy naozaj rozprávať, či nebodaj ich počúvať. Táto politika napokon za tie roky eskalovala až do súčasného ozbrojeného konfliktu.
Aj dnes počuť v EP namiesto slov o mieri skôr výzvy na neuznanie Putina ako prezidenta, či na radikálnejší prístup, ktorý ako vravia „bude síce ignorovať vôľu európskych štátov a občanov, ale je nutný“. Takto sa nevedie konštruktívna politika. Takto sa vedie konfliktná politika. My sme za dobré vzťahy so všetkými štátmi. Na západe aj na východe. A od tejto politiky neustúpime.
Ing. Milan Uhrík, PhD.
nezaradený poslanec Európskeho parlamentu
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu
