Igor Matovič ako hrubý manipulátor využil poddajný charakter hlavného hygienika Jána Mikasa na prijatie absurdného zákona, ktorý mu dáva obrovské právomoci, no zároveň ho permanentne tlačí aj k vydávaniu vyhlášok, ktoré sú hrubo protizákonné.
Premiér svoje hrubé pošliapavanie zákonnosti hodil na plecia figúrky, ktorá je ochotná schváliť akúkoľvek protizákonnosť, ak ju o to požiada. Perfídnosť takto nastaveného modelu spočíva v tom, že zodpovednosť za protizákonné konanie nebude na pleciach predsedu vlády, ale hlavného hygienika, ktorý preňho úslužne robí špinavú prácu.
Mierny škrt cez rozpočet takto nastavenému systému robí len nový generálny prokurátor Maroš Žilinka. Nepredbiehajme. Uvidíme, či si svoju nezávislosť udrží aj naďalej. Už dnes však vidíme, že rozhodne nie je z „Mikasovho“ cesta.
Matovičova manipulácia s výsledkami testovania ukázala, že lož má krátke nohy. V prípade Bratislavy, Kežmarku a Dolného Kubína sa totiž trikrát menili výsledky. Premiér chce za každú cenu dokázať dôležitosť takto nastaveného testovania. Odborníci majú množstvo argumentov proti. Až osemnásť percent nakazených antigénové testy neodhalia.
Navyše, len ak by sa testovania konali každé tri dni, prišlo by k významnému zníženiu počtu nakazených takmer o 23 percent. Pri testovaní každých päť dní sa percento úspešnosti zníži na 18 percent a každých sedem dní je úspešnosť sotva 11 percent. Dôsledok je jednoznačný. Celoplošné povinné testovanie je teda nepríčetným mrhaním predovšetkým ľudskými zdrojmi.
Expresná previerka Daniela Lipšica je naozaj škandál. Získať previerku Národného bezpečnostného úradu za štrnásť dní je nonsens. U naozaj bezúhonného človeka trvá celý proces minimálne dva mesiace. U tak kontroverznej osoby s množstvom škandálov ako Daniel Lipšic rozhodne je, je takáto rýchlosť absolútnym výsmechom.
