Vo veku 94 rokov zomrel bývalý predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky (SSR) z obdobia rokov 1969 – 1988 Peter Colotka. V období socializmu zastával aj ďalšie významné politické funkcie. Bol členom Komunistickej strany Slovenska (KSS), od apríla 1969 do októbra 1988 bol tiež členom predsedníctva Ústredného výboru KSS.
Počas jeho 19-ročného pôsobenia na poste predsedu vlády Slovensko zaznamenalo významný ekonomický, spoločenský a kultúrny pokrok. Vo svojej funkcii presadzoval väčšiu suverenitu Slovenska v rámci česko-slovenskej federácie.
Peter Colotka sa narodil sa 10. januára 1925 v Sedliackej Dubovej v okrese Dolný Kubín. Po absolvovaní gymnázia študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. V tomto období vstúpil do komunistickej strany. Na fakulte pôsobil ako asistent a neskôr ako vedecký ašpirant.
V rokoch 1956 až 1957 bol prodekanom, ďalšie dva roky dekanom fakulty. Neskôr sa stal prorektorom Univerzity Komenského. V roku 1964 ho vymenovali za profesora v odbore občianske právo. V rokoch 1962 až 1963 bol členom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.
Od júna 1963 do decembra 1968 bol povereníkom a predsedom komisie Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť. V apríli 1968 sa stal aj predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR. V apríli 1968 bol menovaný za podpredsedu federálnej vlády. V januári ďalšieho roka sa stal členom predsedníctva ÚV KSČ a zostal ním až do roku 1988.
V septembri 1969 sa vrátil na post podpredsedu federálnej vlády. Za slovenského premiéra bol vymenovaný 4. mája 1969 a v kresle zostal až do 12. októbra 1988. Vtedy na znak nesúhlasu s niektorými výmenami vo vláde rezignoval na všetky funkcie.
Necelé dva roky pôsobil ako veľvyslanec ČSSR vo Francúzsku, odvolali ho v roku 1990. Krátko po prevrate v roku 1989 Colotku vylúčili z KSČ a vyčítali mu jeho činnosť v 70. a 80. rokoch. Bol dokonca obvinený z trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, sprenevery a krádeže.
Neskôr sa obvinenia ukázali ako vykonštruované a všetkých bol zbavený. Colotka najprv patril k podporovateľom Alexandra Dubčeka, v čase normalizácie však prešiel na stranu Gustáva Husáka.
