Začiatkom apríla sa Severoatlantická aliancia rozšírila o ďalšieho člena – Fínsko. Helsinki sa tak po desaťročiach vzdali svojej vojenskej neutrality a NATO sa o niečo viac priblížilo k ruským hraniciam.
Krajina by sa pritom spolu so Švédskom mohla v týchto neistých časoch stať dlho hľadaným mostom medzi Západom a Ruskom. Helsinki aj Štokholm sa však rozhodli sa ísť inou cestou – cestou konfrontácie. Vstup Švédska do aliancie je aj napriek všetkým snahám zatiaľ v nedohľadne, keďže sa mu nepodarilo získať súhlas Turecka a Maďarska.
Fínsko sa tak momentálne ocitá v prvej línii možnej konfrontácie NATO s Ruskom. V najbližšom čase sa totiž dá očakávať, že NATO rozmiestni svoje zbraňové systémy, predovšetkým jadrový arzenál, aj na jeho území.
Moskva vníma koniec fínskej neutrality ako hrozbu pre svoju bezpečnosť. Nezostáva jej však nič iné, len brať na vedomie novú realitu a podľa toho reagovať. Preto sa dajú očakávať odvetné kroky, ktoré zvýšia vojenskú konfrontáciu medzi NATO a Ruskom. Zároveň tým stúpa aj pravdepodobnosť vzniku jadrového konfliktu. V takejto napätej situácii bude oveľa ťažšie garantovať bezpečnosť európskych krajín.
K prvým krokom Moskvy v tomto smere možno patrí rozmiestnenie taktických jadrových zbraní na území Bieloruska, predovšetkým na jeho západných hraniciach. Minsk je však pripravený akceptovať na svojom území aj strategické jadrové zbrane.
Podľa analytikov môže Moskva zároveň zintenzívniť svoju ofenzívu v konflikte na Ukrajine, ale zároveň aj pokračovať v posilňovaní svojho jadrového potenciálu. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov potvrdil, že vstup Fínska do aliancie znamená „vyostrenie situácie“ a „zásah do bezpečnosti Ruska“. To Kremeľ núti „prijímať odvetné opatrenia na garanciu vlastnej bezpečnosti aj z taktického, aj zo strategického hľadiska“.
Zástupca ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško potvrdil, že Moskva bude posilňovať svoj vojenský potenciál v západných a severozápadných oblastiach krajiny: „B prípade, ak sa na území Fínska rozmiestnia sily a prostriedky iných členov NATO, prijmeme ďalšie kroky na zabepečenie našej vojenskej bezpečnosti.“
Po vstupe Fínska do NATO sa hranica aliancie s Ruskom predĺžila o 1300 kilometrov – toľko meria rusko-fínska hranica. Niektorí analytici sú preto presvedčení, že severozápadné regióny Ruska sú vo väčšom nebezpečenstve ako doteraz.
Čínski experti si myslia, že tam bude treba rozmiestniť ďalšie obranné sily. Podľa nich Rusko v opozícii s NATO potrebuje predovšetkým jadrové zbrane, preto bude modernizovať svoj obranný jadrový potenciál.
Profesor Inštitútu medzinárodných vzťahov pri Čínskej univerzite zahraničných vecí Li Haidong pre Global Times povedal, že členstvo Fínska v NATO zníži celkovú úroveň bezpečnosti Európy. Zároveň zdôraznil, že Helsinki sa tak pripravili o možnosť byť mostom medzi Moskvou a Bruselom, keď sa plne postavili na stranu Západu.
To podľa neho dokazuje, že fínska ani švédska vláda nedokážu strategicky myslieť. Okrem toho považuje za mimoriadne nebezpečné a nezodpovedné, že NATO núti Rusko demonštrovať svoju jadrovú silu. Ak budú takéto kroky pokračovať aj naďalej, môžu priniesť len ďalšie zhoršovanie vzťahov a zvyšovanie napätia medzi Ruskom, NATO a Európskou úniou.
