Holešov alebo Šlapanice pri Brne. Na prvý pohľad nenápadné české niekoľkotisícové mestečká, ktoré v polovici 20. storočia nezostali bez povšimnutia USA. Americké letectvo si vo vtedajšom Československu vytypovalo niekoľko desiatok miest a vojenských objektov, ktoré by v prípade atómového konfliktu so Sovietskym zväzom zrovnalo so zemou.

Na podrobnom zozname z roku 1956, ktorý americký Národný bezpečnostný archív odtajnil koncom minulého roku, sa okrem Československa objavili tisíce lokalít z východnej Európy, Sovietskeho zväzu a Číny. Americkí armádni plánovači sa v rámci atómových útokov zamerali predovšetkým na systematickú deštrukciu mestských a priemyselných cieľov.

Civilné terče
V bývalom Československu sa stala terčom číslo jeden Praha s okolitými mestami. Ich hromadné zničenie by znamenalo obrovské straty na životoch. „Neviem, čo si mám myslieť o plánovaných útokoch, ktoré nemajú spojitosť s vojenskými cieľmi,“ vraví historik z českého Vojenského historického ústavu Prokop Tomek.

ZÁMERNÉ A PRIAME ÚTOKY NA CIVILISTOV BOLI UŽ VTEDY V ROZPORE S PLATNÝMI NORMAMI MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA, ČO PRI ZVEREJNENÍ DOKUMENTU POZNAMENAL AJ NÁRODNÝ BEZPEČNOSTNÝ ARCHÍV.

Plánovači kládli dôraz i na likvidáciu vojenských letísk. „Lietadlo bolo vtedy jediný prostriedok, ktorým sa mohli dopravovať atómové zbrane. Sovieti síce už vtedy mali medzikontinentálne rakety, tie však stále neboli v štádiu operačnej použiteľnosti,“ tvrdí Tomek.

Zoznam obsahoval takmer všetky vojenské letiská v Československu. Na území dnešnej Českej republiky bolo vytypovaných 15 letísk, ďalšie ciele sa nachádzali na Slovensku: v Bratislave, Košiciach, Trenčíne, Piešťanoch a na Sliači. Americké jadrové rakety boli namierené aj na priehradné múry Liptovskej Mary a Oravskej priehrady –  ich zasiahnutie a následná prívalová vlna by spôsobila na Považí a Orave katastrofu obrovských rozmerov.

Foto: archív
Foto: archív

Podľa Prokopa Tomeka sa všetky vybrané miesta nemuseli stať terčom útoku. Išlo len o prehľad cieľov, ktoré by pripadali do úvahy. Pre USA neexistovalo nebezpečenstvo, že by sa v prípade konfliktu z týchto letísk viedli atómové útoky proti Západu. Nebolo možné, aby v tých časoch štartovali zo všetkých letísk lietadlá s atómovými bombami.

Takmer milión mŕtvych
Washington dobre vedel, ktoré letiská mohli Sovieti použiť a kde sú československé stíhacie a bombardovacie pluky, ktoré pripadali do úvahy ako nosiče atómových bômb. Ak by prišlo k bombardovaniu všetkých letísk, Československo by sa nepremenilo na púšť.

Výrazne by ho to však poškodilo a spôsobilo nenávratné následky na zdraví miliónov obyvateľov. Zhruba 950-tisíc ľudí by zomrelo, ďalších dva a pol milióna by bolo zranených. Tieto následky označuje Tomek za miernejšie. Podľa jeho slov išlo z hľadiska použitých atómových zbraní o rané obdobie.

Atómové plány ešte neboli také ako v neskorších časoch, keď sa v ich prípravách začalo aktívnejšie angažovať aj Československo. „Rátalo sa napríklad s tým, že by sovietske letectvo využilo naše letiská na odvetný úder.“

ČESKOSLOVENSKO SÍCE NEVLASTNILO ATÓMOVÉ ZBRANE, ALE NA JEHO ÚZEMÍ SA OD KONCA 60. ROKOV NACHÁDZALI TRI SKLADY JAVOR V SPRÁVE SOVIETSKEJ ARMÁDY.

Z nich by si československá armáda v prípade potreby vzala atómové hlavice, namontovala ich na svoje rakety a zavesila pod svoje lietadlá. Existujúci plán zahŕňal sériu 130 atómových úderov, vďaka ktorým by sa Československá ľudová armáda za týždeň prebila až k východofrancúzskemu Besançonu. Historik síce o reálnosti plánu pochybuje, ale všetko vraj bolo pripravené. Československo by sa tak na chvíľu stalo atómovou veľmocou.