Mikroplasty sú už bežnou súčasťou nášho jedálneho lístka. Upozorňuje na to Svetový fond na ochranu prírody Slovensko. Podľa novej štúdie, ktorú pre WWF pripravila Univerzita Newcastle v Austrálii, skonzumuje bežný človek za týždeň asi päť gramov mikroplastov. Približne toľko váži kreditná karta.
WWF zverejňuje štúdiu s názvom Hodnotenie príjmu zvyškov plastov v prírode ľuďmi v rámci kampane Koniec plastom v prírode, ktorú už podporilo viac ako pol milióna ľudí. V kampani žiada politických lídrov, aby prijali globálnu dohodu s cieľom znížiť množstvo plastov v prírode.
Zo štúdie vyplýva, že bežný človek zje asi dvetisíc mikročastíc plastov každý týždeň. To je asi 21 gramov za mesiac a 250 gramov za rok. Za mesiac teda „zjeme“ asi jednu zubnú kefku.
„Plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i firmy – producenti plastov a konzumenti. Musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“ uviedol riaditeľ WWF International Marco Lambertini.
Štúdia sleduje, akou cestou a v akých množstvách sa plasty dostávajú do ľudského tela. Hlavným zdrojom plastov v ľudskom tele je voda, tá z kohútika i balená vo fľašiach. Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no zaznamenali veľké regionálne rozdiely – napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA, je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan.
Pokiaľ ide o jedlo, zdrojom je najmä soľ a morské mäkkýše. V prípade vzduchu je viac mikroplastov v interiéri z prachu v domácnosti a zo syntetických textílií. „Prvý krok k riešeniu je znížiť množstvo plastového odpadu v prírode.
Vítame preto rozhodnutie slovenskej vlády prijať návrh zákona o zálohovaní plastových obalov a veríme, že nájde podporu i v parlamente. Dobrým krokom je deklarácia Slovenska presadiť tento zákaz používania niektorých jednorazových výrobkov o polroka skôr, ako vyžaduje Európska únia,“ podotkla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmannová.
Prítomnosť 50 častíc mikroplastov na kubický meter vody potvrdil výskum v časti Dunaja pri Budapešti. Rakúski vedci a vedci Slovenskej akadémie vied teraz skúmajú situáciu v SR, predpokladajú však, že i v našej časti Dunaja môže byť situácia podobná.
Vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu. V roku 2016 bolo na svete vyrobených 396 miliónov ton nových plastov, čo je 53 kilogramov na každého obyvateľa. Produkcia novovyrobených plastov každoročne rastie pre ich nízku cenu, ktorá neodráža ekologické dôsledky.
