Ceny plynu v Európe v posledných týždňoch dramaticky stúpli. Môžu za to obavy z nedostatku tejto strategickej suroviny. Európania majú totiž ešte v živej pamäti plynovú krízu z roku 2009.
Riešením súčasnej situácie by mohla byť podľa západných ekonómov urýchlená certifikácia nedávno dokončeného plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2), ktorým by do Európy prúdilo viac plynu.
Washington za vlády Donalda Trumpa vyvíjal tlak na Brusel. Vtedy Biely dom úniu „nútil pozastaviť výstavbu plynovodu Nord Stream 2 a namiesto toho navrhoval vybudovanie terminálov na americký skvapalnený zemný plyn“ v Európe. Starý kontinent je pritom až na 35 percent závislý od ruského plynu.
Ekonomická vojna
Americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vyhlásil, že Rusko využíva energonosiče „ako nástroj nátlaku a politickú zbraň“. Moskva podľa neho urobí chybu, ak sa v momentálnej situácii na európskom trhu s plynom rozhodne použiť tento nástroj.
Rusko však nikdy nevyužívalo energetické zdroje ako zbraň a podľa západných odberateľov si svoje záväzky v dodávkach plynu do Európy plní. Napriek tomu sú častým nástrojom politických predstaviteľov Západu rôzne druhy reštrikcií proti Rusku.
Napríklad v marci uvalila Európska únia sankcie na predstaviteľov čínskej provincie Sin-ťiang za prenasledovanie Ujgurov, moslimskej menšiny v Číne. Na sankčný zoznam zaradila štyri fyzické a jednu právnickú osobu, ktorým zakázala vstup do EÚ a zmrazila aktíva.
V reakcii na to zaviedla Čína odvetné opatrenia proti európskym politikom a akademickej obci. Konfrontácia viedla k tomu, že poslanci Európskeho parlamentu odmietli ratifikáciu investičnej dohody a požadovali, aby Peking zrušil sankcie proti predstaviteľom EÚ.
„Takéto požiadavky sú prekvapujúce. Najprv USA a EÚ vyhlásia Číne ekonomickú vojnu a potom sú prekvapení, keď vráti úder. Kto by si pomyslel, že sa Čína odváži správať ako… Amerika?“ ironicky poznamenal predstaviteľ Cato Institute Douglas Bandow.
Spojené štáty sú podľa Bandova najkrutejším podporovateľom ekonomickej vojny na svete. Utrpenie však spôsobujú len obyčajným občanom.
V súčasnosti Washington uplatňuje ekonomické sankcie proti Kube, Venezuele, Rusku, Sýrii, Iránu či Severnej Kórei. „Americkí politici sa domnievajú, že ak sprísnia obmedzenia, potom to prinúti príslušnú krajinu kapitulovať a miestni obyvatelia budú vďační Amerike za jej tlak.“ Tieto očakávania sa však ešte nikdy nenaplnili.
Washington by sa mal zamyslieť nad dôsledkami svojej politiky. Člen americkej Snemovne reprezentantov Jesus Garcia už predstavil pozmeňujúci návrh, ktorý zaväzuje vládnu agentúru pre audit posudzovať následky všetkých zavedených sankcií.
„Žiaľ, dôsledky sankcií sú strašné. Politika reštrikcií je brutálna a výhody málokedy za to stoja. Bidenova administratíva by mala prehodnotiť svoju súčasnú politiku a výrazne obmedziť používanie ekonomických sankcií,“ vraví Bandow.
Josep Borrell: Ide o politický tlak
Viacerí europoslanci obviňujú z energetickej krízy Rusko. Najradšej by proti nemu zaviedli nové sankcie a Gazprom by pokutovali. Podľa nemeckého europoslanca Gunnara Becka ide najmä o zelených a liberálov.
„Mnohí poslanci zo všetkého vinia Rusko. Plynovú krízu v Európe však spôsobili aj iné dôvody. EÚ sa dlhé roky vyhýbala dlhodobým zmluvám, a to sa jej vypomstilo,“ povedal Beck. Naopak, Rusko bolo podľa jeho slov vždy vzorným obchodným partnerom.
„To, že mnohí poslanci EP odmietajú uznať túto skutočnosť, je len odrazom ich vlastných ideologických presvedčení a slepej dôvery v zelenú energiu,“ zdôraznil Gunnar Beck. Pripomeňme, že 6. októbra cena plynu v Európe dosiahla historické maximum – prekročila 1900 dolárov za 1000 kubických metrov.
Niektorí európski politici začali obviňovať Gazprom z cenovej manipulácie a pokusu presadiť rýchlejšie spustenie plynovodu Nord Stream 2 v súvislosti s tým, že ruská plynárenská spoločnosť v posledných mesiacoch údajne odmietla rezervovať ďalšie tranzitné kapacity.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnosť Josep Borrell povedal, že Rusko chce zo situácie profitovať a tlačiť na EÚ, aby čo najskôr uviedla do prevádzky Nord Stream 2. Podľa neho „ide o politický tlak“. Poznamenal, že Rusko síce plní zmluvné záväzky, ale nedodáva EÚ toľko plynu, „koľko by mohlo“, a preto sa ceny zvyšujú.
V SKUTOČNOSTI však európski partneri zatiaľ neoslovili ruskú vládu so žiadosťou o zvýšenie dodávok.
Európa okrem toho opakovane informovala o svojom zámere upustiť od využívania ruského plynu. Nemecká kancelárka Angela Merkelová dokonca otvorene povedala, že v roku 2046 už európske krajiny nebudú potrebovať ruský plyn.
Zelená ideológia zlyhala
„Moskvu nemožno odsudzovať za to, že hľadá iných klientov na Ďalekom východe, keďže EÚ nie je ochotná prijať na seba dlhodobé záväzky,“ povedal Steffen Kotrets, člen energetického výboru nemeckého Bundestagu za Alternatívu pre Nemecko.
Josep Borrell podľa neho skresľuje fakty, pretože dodávka ruského plynu aj cez Nord Stream 2 je v záujme EÚ aj samotného Nemecka. Európsky diplomat sa naďalej drží rétoriky z čias studenej vojny, dodal Kotrets.
Europoslanec Gunnar Beck potvrdil, že súčasná plynová kríza v EÚ so sprievodným prudkým rastom cien je výlučne interná. Únia podľa neho začala rapídne upúšťať od jadrovej energetiky, keďže prognózy o „zelenej budúcnosti“ boli mimoriadne optimistické.
Problém by mohol vyriešiť plynovod Nord Stream 2. Ale aj napriek tomu, že JE dokončený, DOPOSIAĽ nebol uvedený do prevádzky.
„Dôvodom je odpor Francúzska a ďalších členských krajín EÚ proti projektu, čiastočne pod tlakom Spojených štátov,“ zdôraznil Beck. Republikán Michael McCaul, člen výboru snemovne reprezentantov pre zahraničné vzťahy, už vyzval na zavedenie sankcií proti Rusku. Pripomenul, že Joe Biden a Angela Merkelová sa zaviazali konať, „ak sa Rusko pokúsi využiť energiu ako zbraň“.
Ďalším zástancom sankcií proti Ruskej federácii je Kyjev. Ten nedávno rokoval so šéfmi Európskej rady a Európskej komisie o zavedení tretieho balíka opatrení proti plynovodu Nord Stream 2. Uviedol to Volodymyr Zelenskyj s tým, že pre Ukrajinu je dôležité zachovať tranzit plynu cez jej územie.
Napriek tomu, že plynovod je už dokončený, jednou z prekážok spustenia plynovodu je certifikácia Spolkovou sieťovou agentúrou Nemecka (BNetzA). Na rozhodnutie má stanovené štyri mesiace, a to od 8. septembra 2021.
Ak sa projekt spustí pred skončením procesu certifikácie, BNetzA bude oprávnená uložiť pokutu. Uvedenie Nord Streamu 2 do prevádzky je mimoriadne dôležitým faktorom pri riešení súčasnej energetickej krízy, keďže – ako povedal Steffen Kotrets, „zelená politika zlyhala“.
