Záujem spotrebiteľov o slovenské potraviny rastie, ale na pultoch obchodných reťazcov stále chýbajú. Obchodníci chcú preto zákazníkom vyhovieť a ponúknuť im napríklad stopercentné slovenské bravčové mäso. Predaj však komplikuje stav živočíšnej výroby, ktorá je u nás dlhodobo poddimenzovaná. V chove ošípaných nie sme sebestační a väčšinu bravčového musíme dovážať.
Podiel slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov vlani dosiahol iba 40 percent, naše mäso pritom často končí v zahraničí. Cena, ktorú dávajú farmárom zahraničné obchody, je lepšia v porovnaní s našimi, tvrdí Martina Gondeková z Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra. Preto sa veľa slovenskej bravčoviny vyváža do zahraničia.
Na Slovensko sa dovážajú predovšetkým mäsové výrobky, pričom vývoz je o dve tretiny nižší ako dovoz. Odborníci však tvrdia, že naše mäso patrí medzi kvalitné. „Vyhovuje po všetkých kvalitatívnych stránkach, či už po nutričnej, fyzikálno-technologickej alebo senzorickej,“ vraví Martina Gondeková.
Záujem o domáce potraviny medzi slovenskými zákazníkmi rastie, a tak sa obchody chcú prispôsobiť tomuto trendu. Predaj slovenského bravčového mäsa ovplyvňuje aj to, že počet ošípaných za posledných 17 rokov u nás klesol o viac ako polovicu. Martina Gondeková zdôrazňuje, že v chove ošípaných sme sebestační len na 35 až 40 percent. Zvyšok bravčoviny musíme dovážať.
Štatistický úrad odhaduje spotrebu bravčového mäsa na zhruba 35 kilogramov na obyvateľa ročne. A tak aj keď niektorí obchodníci majú ambície zvýšiť ponuku slovenského bravčového mäsa, na druhej strane je potrebná podpora živočíšnej výroby štátom.
