Úvod GEO 8 najväčších pozemských kráterov, merajúcich stovky kilometrov

8 najväčších pozemských kráterov, merajúcich stovky kilometrov

Povrch Zeme pokrývajú krátery meteorického pôvodu, z ktorých niektoré majú v priemere aj stovky kilometrov, takže sú dobre viditeľné aj z vesmíru. Ich vek sa často počíta na miliardy rokov, ale nájdu sa medzi nimi aj oveľa mladšie, ktoré navyše dopadli do ľuďmi osídlených oblastí.

1Jazero jediného druhu ryby

Foto: archív

Kráter Pingualuit vznikol v kanadskej pustatine pred zhruba 1,4 miliónmi rokov a jeho pravidelný kruhový okraj sa z okolitej krajiny dvíha do výšky 400 metrov. Vnútri vzniklo jedno z najhlbších sladkovodných jazier Severnej Ameriky – má až 267 metrov. Táto vodná plocha nemá prítoky ani odtoky, napĺňa ju iba dážď a sneh. Pod jej priezračne čistou hladinou žije jediný druh ryby, ktorým je sivoň severný.

2Dva v jednom

Foto: archív

Vek krátera Lonar niektorí bádatelia odhadujú na približne 570-tisíc rokov. Rozprestiera sa na náhornej plošine Deccan v indickom štáte Maháraštra. Jazero o kruhovom tvare dosahuje hĺbku až 150 metrov a tvorí ho slaný stred s neutrálnym okrajom – oblasti sa za bežných podmienok nemiešajú a každá má svoj ekosystém.

3Tunel dúhového hada

Foto: archív

Tento kráter tvorí srdce austrálskeho národného parku Wolfe Creek Meteorite Crater National Park. Jeho vek je odhadovaný na 300-tisíc rokov a na svedomí ho má teleso s hmotnosťou približne 50-tisíc ton. Pre domorodý kmeň Djaru sa jedná o posvätné miesto – jeho členovia verili, že išlo o prepadnutý tunel vyhĺbený božstvom v podobe dúhového hada.

4Slané slzy

Foto: archív

Eróziou zdeformovaný kráter, ktorý zdobí stredozápad Austrálie, získal meno po geológovi Eugenovi Shoemakerovi. Ide o útvar, ktorý podľa odborníkov vznikol pred 2,6 miliardami rokov a postupne ho roztrieštila tektonická aktivita. Jeho dno sezónne plní do zelena sfarbené slané jazerá.

5Obor medzi velikánmi

Foto: archív

So svojimi približne 300 kilometrami v priemere je juhoafrický Vredefort najväčším a tiež najstarším impaktným kráterom Zeme (jeho dno leží nižšie než okolie). Spôsobil ho meteorit, ktorého odhadovaná veľkosť predstavovala asi 10 až 15 km. Na planétu dopadol pred viac ako dvomi miliardami rokov a nie je divu, že väčšina útvaru časom podľahla erózii. Zvyšky krátera boli v roku 2005 zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

6Mladé a malé

Foto: archív

Skupina kráterov leží neďaleko mesta Kaali na estónskom ostrove Saaremaa a patrí medzi najmladšie na Zemi – vedci datujú jej vek na 3,5 tisíca rokov. Zároveň ide o jeden z mála „dopadových miest“ do obývaných oblastí: najväčší kráter meria v priemere 110 metrov a vzniklo v ňom jazierko s hĺbkou 22 metrov.

7Oko Kanady

Foto: archív

Kruhové jazero Manicouagan nazývajú aj „okom Quebecu. Vzniklo pravdepodobne pred 214 miliónmi rokov po dopade meteoru s priemerom piatich kilometrov. Ostrov v jeho vnútri sa volá René-Levasseur a jeho najvyšší bod Mount Babel sa týči do výšky 952 metrov. Leží 800 kilometrov severovýchodne od Montrealu.

8Sila desiatich megaton

Foto: archív

Meteorický kráter v púštnej oblasti Arizony nemá meno a jeho vek sa odhaduje na 50-tisíc rokov. Podľa geologických modelov vznikol po dopade asi päťdesiatmetrového telesa – z objavených fragmentov vedci zistili, že bolo tvorené železom a niklom. Jeho náraz mal energiu porovnateľnú s explóziou o sile desiatich megaton, čo zodpovedá atómovej bombe strednej veľkosti.