Posúvanie klimatickej hranice má na slovenské vinárstvo kladné dôsledky – v posúvaní hraníc pre teplomilné odrody. Tvrdí to viceprezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Igor Mancel. Ale toho, že by to slovenských vinohradníkov malo vyhnať v pestovaní vinohradov podstatne na sever, sa nebojí. Slovenské hory sú na to predsa len privysoké.
Z klimatických zmien profitujú najmä južné oblasti – začína sa tam dariť aj odrodám, ktoré si vyžadujú vyššie teploty a v minulosti sa pestovali oveľa južnejšie. Práve vďaka tomu sa na Slovensku začínajú využívať odrody, na ktorých sa pracovalo v 60. rokoch minulého storočia. „Kým sa vypestuje takýto novošľachtenec, trvá to približne 30–40 rokov,“ pripomína zaujímavý fakt Mancel.
Vinohradníctvo je však stále veľmi rizikové odvetvie. Najmä pre výkyvy počasia, ktoré majú zdrvujúce následky na kvalitu úrody. S rýchlymi zmenami počasia si totiž nedokáže poradiť nijaká odroda. Hrozno a víno sú príliš okrem toho špecifické komodity, aby sa s nimi dalo naprieč štátmi Európskej únie narábať tak unifikovane ako napríklad s mäsom či mliekom.
Tradičnými metódami spracovania vína a zachovaním zavedených pravidiel pri jeho označovaní dokážu vinárske spoločnosti v strednej a východnej Európe konkurovať svetovým dovozcom vín, ktorí sa stali skôr priemyselnou výrobou ako formou poľnohospodárskej činnosti s vysokou kultúrnou hodnotou.
Vo vinohradníckych oblastiach sa môže stať, že niektoré odrody typické pre tieto lokality zmiznú. Stávalo sa to aj v minulosti, keďže trh uprednostnil iné druhy vína alebo zo sveta dorazili módne vlny. Dnes sú na výslní Chardonnay či Cabernet Sauvignon.
Ak však na Slovensku prevláda takýto prístup, je to podľa Mancla na škodu. „Turisti chcú u nás ochutnať najmä naše vína, spoznať autochtónne odrody, a nie tie, ktoré dostanú hocikde inde.“ Pre Slovensko to boli odjakživa odrody Veltlín či Rizling vlašský.
