Úvod GEO Plastový „kontinent“ v Tichom oceáne je väčší ako Nemecko, Francúzsko a Španielsko

Plastový „kontinent“ v Tichom oceáne je väčší ako Nemecko, Francúzsko a Španielsko

Foto: archív

Do oceánu sa ročne dostane približne osem miliónov ton plastov. Zhromažďujú sa na niekoľkých miestach, v škvrnách, pokrývajúcich obrovskú plochu. Ten najväčší ostrov z plastového odpadu pláva po Tichom oceáne a podľa najnovších zistení vedcov je ešte väčší, ako sa pôvodne domnievali. Rýchle sa zväčšuje a momentálne jeho plocha presahuje rozlohu Nemecka, Francúzska a Španielska dohromady.

Holandskí vedci využili na mapovanie plastového kontinentu flotilu lodí a lietadiel. Pomocou 30 lodí a dvoch lietadiel sledovali koncentráciu umelohmotných fliaš, tašiek, rybárskych sietí aj plastových mikročastíc. Vedci tento ostrov nazývajú Great Pacific Garbage Patch (GPGP), teda Veľká tichomorská odpadová škvrna. Meria 1,6 milióna štvorcových kilometrov a stále sa zväčšuje.

„Našli sme v nej asi 80-tisíc ton plávajúceho plastu,“ uviedol Laurent Lebreton, hlavný autor štúdie, ktorá vyšla v odbornom časopise Scientific Reports. Na porovnanie, zodpovedá to hmotnosti asi 500 veľkých lietadiel. Ide pritom o šestnásťkrát väčšie množstvo plastu, ako uvádzali výsledky doterajších prieskumov. Plávajúci ostrov sa podľa odhadov skladá až z 1,8 bilióna kusov umelej hmoty.

Foto: archív

Tento odpad predstavuje dve hlavné hrozby pre morský život. Mikroplasty menšie ako päť milimetrov, tvoriace väčšinu častíc, sa môžu ľahko dostať do tráviaceho traktu morských rýb, vtákov, plazov aj cicavcov. Cez ne zase preniknú do vnútorností predátorov, predovšetkým medveďov alebo žralokov.

Vo väčších kusoch plastov, predovšetkým zvyškoch rybárskych sietí, môžu zvieratá zase uviaznuť. Cicavcom a vtákom bránia v pohybe a dýchaní, ryby si o pevné plastové vlákna sietí môžu zase porezať citlivé časti tiel. Pre menej obratné druhy zvierat, ako sú napríklad morské korytnačky, predstavujú siete prakticky istú smrť.

Keďže sa tento ostrov pohybuje v medzinárodných vodách, nehlási sa k nemu nijaký štát – ide o „problém niekoho iného“. Zatiaľ ho skúmajú len vedci, ale tí nemajú možnosť niečo zmeniť, môžu problém len opísať a analyzovať. Nový výskum financoval holandský start-up nadácie Ocean Cleanup Foundation, ktorý chce v priebehu piatich rokov plastovú škvrnu zlikvidovať, alebo aspoň zmenšiť.

Podľa posledných údajov sa na planéte ročne vyrobí 322 miliónov ton plastov. Ročne sa do oceánov dostane asi 8 miliónov ton a väčšina sa hromadí v piatich veľkých pásoch. Nadácia plánuje vyrobiť desiatky plávajúcich bariér, ktoré by plasty izolovali, čím by sa dali ľahšie odstrániť.