Od napadnutia Sovietskeho zväzu fašistickým Nemeckom uplynulo osem desaťročí. Aj keď sa 2. svetová vojna začala 1. septembra 1939 útokom na Poľsko, za hlavného nepriateľa okrem židov považoval Adolf Hitler boľševizmus a Slovanov.

Aj to bol jeden z dôvodov, prečo nacistické vojská zaútočili 22. júna 1941 na Sovietsky zväz. Na jeho území však čakala Nemcov fatálna porážka, ktorá v konečnom dôsledku vyústila do ich prehry v 2. svetovej vojne.

Zodpovednosť Nemecka
Nemci na tento konflikt nesmú nikdy zabudnúť. Vyhlásil to nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v múzeu Berlín-Karlshorst pri otvorení výstavy Rozsah jedného zločinu. Sovietski vojnoví zajatci v 2. svetovej vojne.

„Nikto v tejto vojne neprišiel o viac ľudí ako národy Sovietskeho zväzu. Napriek tomu tieto milióny životov nie sú tak hlboko zakorenené v našej kolektívnej pamäti, ako si to vyžaduje utrpenie, ktoré prežili, a naša zodpovednosť,“ povedal Steinmeier.

„Kto v Nemecku pozná Malý Trostenec pri Minsku, kde bolo v rokoch 1942 až 1944 zabitých minimálne 60-tisíc ľudí? Alebo kto pozná dedinku Chatyň, ktorá bola v lete 1943 vymazaná zo zemského povrchu a kde boli zabití všetci obyvatelia, pričom polovicu z nich predstavovali deti?“

„Táto vojna vrhá dlhý tieň a tento tieň nás prenasleduje dodnes,“ dodal Steinmeier. Pripomenul, že práve Nemci spôsobili toľko utrpenia. „Trvalo nám však príliš dlho, kým sme túto skutočnosť priznali.“

V Nemecku bolo zajatých takmer šesť miliónov vojakov Červenej armády, viac ako polovica z nich zahynula. Steinmeier označil za zázrak, že Nemcov dnes srdečne prijímajú v Rusku, Bielorusku alebo na Ukrajine.

„Skláňam sa pred mŕtvymi Rusmi, Ukrajincami a Bielorusmi, predovšetkým pred obeťami na území bývalého ZSSR,“ uviedol nemecký prezident.

Výstavu pripravilo Nemecko-ruské múzeum Berlin-Karlshorst v spolupráci s Nemeckým historickým ústavom v Moskve, pamätníkom na mieste bývalého koncentračného tábora Flossenbürg, Dolnosaským fondom pre pamätníky a Nemeckou ľudovou úniou pre starostlivosť o hroby z obdobia vojny.

Expozícia okrem všeobecnej tematickej časti obsahuje aj životopisy jednotlivých sovietskych vojnových zajatcov a interaktívnu mapy s umiestnením nacistických táborov. Výstava potrvá do 3. októbra.

Múzeum Berlin-Karlshorst je prvé a jediné svojho druhu v Nemecku. Okrem neho v krajine neexistujú múzeá špecializované na 2. svetovú vojnu. Mimochodom, práve v tejto historickej budove bola v noci z 8. na 9. mája 1945 podpísaná úplná a bezpodmienečná kapitulácia nacistického Nemecka.

Nemecko-ruské múzeum sídli v budove, v ktorej bola v noci z 8. na 9. mája 1945 podpísaná úplná a bezpodmienečná kapitulácia nacistického Nemecka. (Foto: archív)

Triezvy pohľad na históriu
Na Slovensku si pripomíname skôr začiatok a koniec 2. svetovej vojny, nie jej jednotlivé etapy. V tomto roku sa však pri 80. výročí napadnutia Sovietskeho zväzu objavilo niekoľko článkov, ktoré zrejme potešili prívržencov postupného prepisovania histórie.

Napríklad portál aktuality.sk zverejnil článok s veľavravným názvom Čo sa v škole neučí: Stalin zrejme plánoval masívny útok na Nemecko, Hitler ho predbehol o pár týždňov. Píše v ňom, že sa Sovietsky zväz zrejme chystal na agresívnu a útočnú vojnu proti tretej ríši.

Našťastie, väčšina ľudí u nás si ešte stále zachováva na históriu triezvy pohľad.

K tejto téme sa pre portál napalete.sk vyjadril aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár: „V doterajších dejinách ľudstva bola 2. svetová vojna najstrašnejšou vojnovou udalosťou. V týchto dňoch sme si pripomenuli výročie jej novej fázy, ktorá sa začala útokom nemeckých nacistických vojsk na Sovietsky zväz.

Hoci už v predchádzajúcom období sa hitlerovská mašinéria neštítila genocídnych praktík, od 22. júna 1941 sa vojna zo strany nacistov zmenila na vyhladzovaciu vojnu proti Slovanom, židom, Rómom a iným z ich pohľadu ,menejcenným‘ rasám.

Aj v dôsledku toho najväčší počet obetí vojny netvorili bojujúci vojaci, ale civilné obyvateľstvo. V tejto fáze vojny sa však ukázalo aj to, že ľudstvo sa vie spojiť aj napriek rozličným ideológiám, keď ide o záchranu základných princípov civilizovaného života.

V rovnakom období sa vytvorila protihitlerovská koalícia na čele so Sovietskym zväzom, Veľkou Britániou a Spojenými štátmi americkými, ktorá nacistické Nemecko a militaristické Japonsko totálne porazila.

Aj dnes stojíme pred mnohými výzvami, ktorým čelí ľudstvo bez ohľadu na to, na akých ideových pozíciách stoja jednotlivé vlády. Myslím si, že je čas vziať si príklad z protihitlerovskej koalície a snažiť sa o spoločné prekonanie ťaživých problémov ľudstva.“

Foto: archív