Úvod Komentáre Deň Ústavy prekáža nepriateľom slovenskej štátnosti

Deň Ústavy prekáža nepriateľom slovenskej štátnosti

Foto: archív

O opodstatnenosti štátneho sviatku Deň Ústavy SR sa na Slovensku diskutuje niekoľko rokov. V roku 2017 poslanci NR SR Ondrej Dostál a Peter Osuský, spolu s dvoma ďalšími nevýznamnými poslankyňami predložili do parlamentu novelu zákona o štátnych sviatkoch.

Navrhovali v nej zrušiť štátny sviatok Deň Ústavy SR pripadajúci na prvého septembra a zaviesť do kalendára 28. október ako nový štátny sviatok Deň vzniku Československej republiky. Pánom poslancom to vtedy neprešlo.

Prirodzene, vznik Československa 28. októbra 1918 je štátnym sviatkom Českej republiky a netreba to osobitne zdôvodňovať. K vzniku toto štátneho útvaru sa hlásime aj my Slováci, pretože pre nás znamenal vyslobodenie z uhorského žalára národov. Povedzme si však úprimne: Boli sme podľa prvej Československej ústavy slovenským národom de iure?

Preambula ústavy z roku 1920 sa začína slovami: „My, národ československý, chtějíce upevniti dokonalou jednotu národa…“ S ideou jednotného československého národa česká politická špička nemala problém, lebo vlastne Slovákov ako národ neuznávala v duchu memoranda Tomáša G. Masaryka pre britského ministra zahraničia: „Slováci jsou Čechy, přestože užívají svého nářečí jakožto spisovného jazyka.“

Posudzovať staré omyly a hriechy pražských politikov z čias prvej Česko-Slovenskej republiky dnes nemá význam tak isto ako nemá zmysel zaoberať sa spormi o tom či je potrebný Deň ústavy SR ako štátny sviatok Slovenskej republiky.

Jednoducho, tento sviatok do nášho kalendára patrí nech si o ňom čokoľvek myslí Dostál, Osuský, Baránik, alebo podpredseda slovenského parlamentu Juraj Šeliga.

Starogrécky filozof a encyklopedický učenec Aristoteles bol možno prvý, kto charakterizoval ústavu ako najvyšší zákon, teda základný normatívny akt najvyššej sily, podľa ktorého sa riadi štát.

Inými slovami, ústava je právny výraz, ktorý potvrdzuje nielen vznik, ale aj trvanie štátu. Mnoho národov považuje túto historickú udalosť za svoj sviatok a mnohým oveľa väčším národom a štátom vôbec neprekáža, že štátnych sviatkov a pamätných dní majú niekoľko desiatok.

Američania, napriek tomu, že oslavujú nielen federálne sviatky a každý štát USA má ešte svoje vlastné sviatočné dni, nepatria medzi najväčších rekordérov. Najviac sviatkov na svete majú nepochybne Japonci. V názvosloví ich sviatkov sa snúbia tradície s filozofiou, náboženstvom, poéziou i historickými udalosťami.

V Japonsku sa neoslavujú len cisárove narodeniny, ale aj Hanami – sviatok kvitnutia sakury, Tanabata – sviatok hviezd, sviatok Jesenného pozorovania svitu mesiaca, Deň vďakyvzdania práci, Deň kultúry, Deň športu, sviatok Hinamacuri, keď sa ľudia modlia za zdravie a šťastie dievčat, sviatok Bon, zasvätený duchom predkov, sviatok detí Šiči-Go-San, (sviatok Sedem-Päť-Tri) kedy miestne svätyne žiaria pestrými farbami na kimonách rodičov a ich sedem, päť a trojročných ratolestí.

V japonskom dvojkomorovom zákonodarnom orgáne sa nenájde nikto, kto by chcel zmeniť alebo dokonca zrušiť niektorý z početných sviatkov. Pokus vynechať Deň Ústavy zo zoznamu sviatkov, ktorý sa oslavuje 3. mája, deň, keď sa pripomína prijatie japonskej ústavy a národu želá prosperita, by bol neslýchanou urážkou národa, štátu a zneváženie jeho histórie.

Prijatie Ústavy SR v roku 1992 predchádzalo vzniku samostatnej SR. (Foto: archív)

Preambula Ústavy Slovenskej republiky z prvého septembra 1992 – „My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť…, prekážala maďarským stranám už v čase jej vzniku a prekáža im doteraz. Niektorí poslanci zasa navrhovali preambulu vynechať.

Konečný verdikt sa postupne formoval na argumentoch vychádzajúcich z porovnaní zahraničných ústav, ako aj z medzinárodných dohovorov. Dospelo sa k záveru, že jediný subjekt, ktorý si môže nárokovať právo na sebaurčenie, je národ a že táto skutočnosť musí byť vyjadrená v preambule.

Rudimenty nepriateľských postojov určitých ľudí k slovenskej štátnosti sú podobného druhu ako ich negativistické postoje k slovenskej ústave. Čo na tom, že vlastenci v mnohých krajinách citujú zo svojej ústavy takmer ako z modlitebnej knižky… Čo len z nás Slovákov bude o päťdesiat rokov?