Mapa zostavená z výsledkov prvého kola volieb prezidenta SR je na prvý pohľad prekvapujúca. Čierna Orava a Liptov, farba Ivana Korčoka je z hľadiska hodnotovej orientácie kandidáta na prezidenta v protiklade s národno-kresťanským cítením obyvateľstva týchto regiónov. Korčok nie je ukotvený v slovenskej mentalite a zrejme preto dokázal plniť úlohy akejkoľvek vlády.
Proslovenskej aj globalistickej. Národno-kresťanskej aj liberálno-internacionálnej. Po posledných prezidentských voľbách sa v médiách objavil prieskum z Oravy, kde sa redaktorka pýtala, koho volili a prečo. Pani Čaputovú vraj preto, lebo je pekná. Kresťanská Orava volila progresívnu liberálku a po piatich rokoch znovu dali hlas nekresťanskému kandidátovi.
Pred piatimi rokmi mohla kresťanských voličov pomýliť podpora Čaputovej zo strany odvolaného bývalého trnavského arcibiskupa Roberta Bezáka. Veď kto by si pomyslel, že kňaz podporí kandidáta bez kresťanského hodnotového vybavenia!? No stalo sa. A v posledných voľbách nekresťanského kandidáta odporúčal voličom hnutia samotný predseda KDH. Čo už…
KDH teda pokračuje v línii zakladateľov hnutia. Hoci sa verbálne tvrdo vymedzovali proti komunistom, práve tých si vybrali za koaličných partnerov vo všetkých vládach, v ktorých sa ocitli. Hoci liberálov považovali za neprijateľných pre spoluprácu s kresťanskými demokratmi, práve liberála dokázali odporúčať za prezidenta Slovenskej republiky.
KDH prinieslo do slovenskej politiky iracionalizmus, nehovoriac o farizejstve. V čase, keď sa ešte v slovenskej politike nenosila pretvárka, KDH realizovalo preventívnu politiku. Napríklad ako opozičné politické hnutie organizovalo demonštrácie za slobodu slova, hoci takmer celý mediálny trh pracoval v prospech opozície.
Ján Čarnogurský mal na to originálne vysvetlenie: aby vládu ani náhodou nenapadlo urobiť niečo v neprospech slobody slova. Nepripomína dnešný útok opozície na vládu prevenciu, aby ani náhodou nepodnikla nič proti súčasnému stavu vo verejnoprávnych médiách? Robila by to, ak by nepracovali v jej prospech?
Na obrazovke RTVS sa pravidelne objavuje riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Pozoruhodné na tejto mimovládnej organizácii je skutočnosť, že od polovice 90. rokov minulého storočia vypracúva o Slovensku súhrnnú správu o stave spoločnosti, ktorá je podkladom pre správu amerického kongresu o stave demokracie vo svete.
Na týchto správach je zaujímavá skutočnosť, že vždy, keď boli pri moci vlády uplatňujúce vo svojej politike národno-štátne záujmy, stav demokracie hodnotili negatívne. Ale len čo prišla k moci vláda preferujúca cudzie záujmy, stav demokracie sa výrazne zlepšil…
Napríklad v roku 2002 vyšla už siedma správa o stave spoločnosti a v nej sa uvádza: „Analýza je podľa Mesežnikova založená na určitom hodnotovom základe a naznačuje, ktoré riešenia by mohli byť pre krajinu prospešné. Celkové hodnotenie vyznieva „priaznivo a optimisticky“.
Zaznamenáva, že predchádzajúca vláda zabezpečila dostatočnú politickú stabilitu na skončenie volebného obdobia v riadnom termíne a po voľbách boli vytvorené priaznivé podmienky na pokračovanie reformných trendov nastúpených v roku 1998.“
Takže analýza je založená na určitom hodnotovom základe a je všeobecne známe, že všetky mimovládne organizácie s podporou Nadácie otvorenej spoločnosti (vrátane IVO) preferujú liberálnu demokraciu. Prítomnosť Mesežnikova v RTVS, jeho hodnotenie politickej situácie teda zodpovedá záujmom toho, pre koho pracuje. A Slovenská republika to nie je.
Slovenskej televízie sa v roku 1998 zmocnila Dzurindova vláda a do dnešného dňa je ovládaná politickým spektrom blízkym súčasnej opozície. Napokon, vysielacia štruktúra, obsah jednotlivých programov i personálne obsadenie to jednoznačne potvrdzujú. Preto si pracovníci RTVS budú svoje pozície brániť všetkými prostriedkami.
Aj prostredníctvom zahraničných inštitúcií. Existuje tu skúsenosť z rokov Mečiarovej vlády, a ako vieme, funguje to. Preto zápas o verejnoprávnosť bude ťažký a ak ho vláda nezvládne, môže sa stať jeho obeťou.
V súčasnosti na politickej scéne, ale aj v spoločnosti, takmer absentujú znalosti z čias od roku 1989 do roku 1998. Toto obdobie nie je historicky pravdivo spracované. Správy o stave spoločnosti, ktoré vydal IVO, sú poplatné jeho objednávateľom.
Raz sa pokúsila Matica slovenská vydať podobnú správu zo svojho zorného uhla, no vtedajší minister kultúry Milan Kňažko sa z toho takmer pomiatol. Urobil také opatrenia, aby to bola prvá i posledná správa. Vydať takúto správu nie je jednoduché, vyžaduje široký okruh autorov a napríklad spomínaná „súhrnná správa o stave spoločnosti (IVO) vyšla v náklade 1500 kusov.
Náklady na tlač, papier, autorské honoráre a režijné náklady si vyžiadali približne milión korún“, uvádza sa v správe. Ibaže tieto správy „založené na určitom hodnotovom základe“, objednané s istým zámerom sú azda aj jediným zdrojom informácií o našej spoločnosti doma aj v zahraničí, čo je pre existenciu a riadny chod štátu priam neprekonateľná záťaž.
Angažovanie sa Mesežnikova v predvolebnom období nemôže znamenať nič iné, len podporu kandidátovi na prezidenta, akého si želá globálna moc. A kresťanskí demokrati sú v tom, ako vidno, nesmierne nápomocní.
