Europoslanci schválili uznesenie vyzývajúce krajiny EÚ na koordinované vyhostenie ruských diplomatov. Žiadajú aj tvrdšie sankcie. Únia by podľa nich mala znížiť závislosť od ruskej energie, zastaviť výstavbu plynovodu Nord Stream 2 a nenechať Rosatom budovať na území únie atómové elektrárne.
Právne nezáväzné uznesenie vyvolali okrem česko-ruskej diplomatickej roztržky „nedávne ruské vojenské manévre pri hraniciach s Ukrajinou a zhoršovanie zdravotného stavu väzneného predstaviteľa ruskej opozície Alexeja Navaľného“.
Text dokumentu podporili zástupcovia hlavných europarlamentných skupín ľudovcov, socialistov, liberálov, zelených a konzervatívcov. Nehlasovali zaň len členovia klubu národne orientovanej pravice a krajnej ľavice.
Parlament v rezolúcii vyzýva Európsku komisiu a Radu EÚ, aby v prípade odvetných opatrení Ruska proti Českej republike alebo akémukoľvek členskému štátu EÚ prijali „vhodné protiopatrenia vrátane rozšírených cielených sankcií“.
Rezolúcia „naliehavo vyzýva orgány EÚ a všetky členské štáty, aby nepokračovali v dostavbe plynovodu Nord Stream 2 a žiadali zastavenie výstavby kontroverzných atómových elektrární budovaných spoločnosťou Rosatom“.
Česká vláda už oznámila, že Rosatom sa nebude môcť zúčastniť na tendri na výstavbu nových blokov elektrárne Dukovany. Spoločnosť sa podieľa na budovaní elektrární napríklad v Maďarsku.
Česko-ruská roztržka sa začala po oznámení Prahy, že z výbuchu v muničnom sklade vo Vrběticiach v roku 2014 sú podozriví agenti ruskej vojenskej rozviedky GRU. Česko a Rusko si krátko nato vzájomne vypovedali desiatky diplomatov.
Niektoré štáty zo solidarity s Českou republikou už vyhostili ruských diplomatov. Urobilo tak Lotyšsko, Estónsko a Litva, ale aj Slovensko. Moskva to vníma ako pseudosolidaritu, poškodzujúcu vzájomné vzťahy s európskymi krajinami.
