Francúzsko bude musieť ísť nad rámec prvých šiestich európskych tlakovodných jadrových reaktorov (EPR), ktorých výstavba bola ohlásená v roku 2022. V rozhovore pre týždenník Tribune Dimanche to uviedla francúzska ministerka pre energetickú transformáciu Agnes Pannierová-Runacherová.
Ako dodala, súčasťou aktualizovaného vládneho plánu je zvýšenie počtu reaktorov EPR o ďalších osem. Podľa údajov platformy Climate Watch je Francúzsko v rámci 27-člennej Európskej únie na spodnej hranici rebríčka produkcie emisií tzv. skleníkových plynov – podľa štatistiky ich v roku 2020 vyprodukovalo približne 4,7 tony na obyvateľa.
Čiastočne je to aj vďaka „flotile“ 57 jadrových reaktorov postavených v 70. rokoch minulého storočia, z ktorých niektoré si však v posledných rokoch vyžadovali dlhé a nákladné opravy. Ministerka Pannierová-Runacherová však v rozhovore upozornila, že táto „historická jadrová flotila nevydrží večne“.
Pripomenula, že Francúzsko sa snaží znížiť podiel fosílnych palív na spotrebe energie z viac ako 60 percent v súčasnosti na 40 percent v roku 2035, čo by si od roku 2026 vyžadovalo ďalšiu výstavbu ekvivalentnú 13 gigawattom energie, čo podľa nej zodpovedá výkonu ôsmich reaktorov EPR.
Pannierová-Runacherová navrhla, že výstavba viac ako štrnástich jadrových reaktorov by mohla byť predmetom rokovaní so zákonodarcami, keď sa nová právna norma o energetike dostane do parlamentu.
Nová generácia reaktorov typu EPR mala „ťažký štart“ do života: jeden bol – ako vôbec prvý svojho druhu v Európe – spustený do prevádzky vo Fínsku a dva v Číne. Všetky sprevádzalo veľké meškanie pri výstavbe a vysoké prekročenie nákladov, čo postihlo aj projekty vo Veľkej Británii a Francúzsku.
Prvý EPR vo Francúzsku – vo Flamanville v Normandii – sa má spustiť do testovacej prevádzky v polovici tohto roka – sedemnásť rokov po začatí výstavby. Náklady na ňu dosiahli 12,7 miliardy eur, čo je približne štvornásobok pôvodného rozpočtu 3,3 miliardy eur.
