Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v uplynulých dňoch predstavila hlavné body návrhu novely Trestného zákona, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predkladá jej rezort. Návrh novely prináša zmeny, týkajúce sa drogovej trestnej činnosti, sexuálnej trestnej činnosti, ale aj šírenia tzv. dezinformácií.
Práve v tejto súvislosti chce ministerstvo zaviesť nový trestný čin šírenia nepravdivej informácie. Skutková podstata, ktorú k nemu rezort nateraz definoval, vyzerá byť natoľko zneužiteľná, že to nenechalo chladným ani generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Ako sa vyjadril, navrhovaná skutková podstata tohto trestného činu je „pre svoju absurdnosť, neurčitosť a prakticky nedokázateľnosť jej znakov odborne nenáležitá a súčasnému stavu spoločnosti neadekvátna“.
Je mimoriadne zaujímavé, že proti Kolíkovej novele sa pomerne rýchlo a jednoznačne vyhranila aj bývalá stranícka kolegyňa ministerky spravodlivosti, vicepremiérka Veronika Remišová.
Hoci o miere jej náklonnosti k demokratickým právam a slobodám si netreba robiť zbytočné ilúzie, v tomto prípade nemala problém vyjadriť sa, že trestanie za názor, hoci by aj v danom momente bol nepravdivý, pripomína zákony komunistickej totality.
V Kolíkovej návrhu sa operuje so značne problematickým slovným spojením „vážne znepokojenie“. Nuž, povedzme si pravdu, že časy, ktoré prežívame, sú značne napäté – bližšie dôvody a súvislosti tohto javu si asi nemusíme hlbšie vysvetľovať.
Vyvolať „vážne znepokojenie“ nejakým tvrdením, o ktorom sa môže časom ukázať, že sa nezakladá na pravde, je dnes bežné. Je však dosť bizarná predstava, že za takto vyhodnotené tvrdenie (nejakou štátnou autoritou) by človek podľa Kolíkovej návrhu mohol priamo nastúpiť do väzenia. Hrozilo by mu odňatie slobody až na päť rokov, v prípade núdzového stavu dokonca až na desať rokov.
Ešte raz sa pozrime na znenie skutkovej podstaty, ako ju navrhuje Kolíkovej ministerstvo a nájdeme tam aj ďalšiu neuveriteľnú formuláciu o spôsobilosti nepravdivej informácie „ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu“.
Tu už človek začína pomaly ľutovať aj Kolíkovej ideologických a politických súputníkov. Veď takáto skutková podstata by sa bez problémov dala „prišiť“ aj komukoľvek, kto zavádzajúcim a jednostranným spôsobom prezentoval výhody vakcín proti koronavírusu.
A už úplne absurdnou sa uvedená formulácia javí, keď si uvedomíme, aké rôznorodé tvrdenia politici používajú napríklad vo volebnej kampani. To je vždy psychicky mimoriadne vyčerpávajúce obdobie, v ktorom sa politici často etrémne vyhraňujú proti svojim oponentom, pričom neraz vyslovia aj obvinenia, ktoré nemusia byť fakticky úplne presné.
A nie je práve obdobie volebnej kampane časom, keď presne o to ide? Ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu? Nabudúce si trebárs nejaký politik počas kampane neustráži svoje faktické tvrdenie a namiesto toho, aby bol tento jeho prešľap riešený štandardnými právnymi nástrojmi, bude mu zaň priamo hroziť väzenie na základe Kolíkovej paragrafu.
Nečudujme sa, ak sa počas najbližšej volebnej kampane takých prípadov objaví i niekoľko. Kolíkovej návrh skutočne netreba príliš rozmieňať na drobné a analyzovať ho, pretože každému človeku, ktorý má aspoň aké-také vzdelanie a historickú pamäť, je jasné, že absolútne neprijateľný a odporuje základným princípom demokracie.
Napokon ministerku spravodlivosti v tomto smere veľmi rýchlo „uzemnil“ aj generálny prokurátor. Jej návrh nemá s demokratickým poňatím štátu nič spoločné a preto, ak sa chceme naďalej zaraďovať k demokratickým krajinám, malo by na jeho adresu zo všetkých strán politického spektra čím skôr zaznieť rázne „nie“.
