Úvod Z DOMOVA Minister financií v demisii: Pri rastúcich splátkach hypoték nie je treba prijímať...

Minister financií v demisii: Pri rastúcich splátkach hypoték nie je treba prijímať opatrenia na pomoc dlžníkom

Foto: archív

V prípade rastúcich úrokov a splátok hypoték nie je potrebné prijímať zásadné plošné opatrenia na pomoc dlžníkom. V drvivej väčšine by klienti bánk mali nárast splátok zvládnuť. V individuálnych prípadoch vedia ohrozeným klientom pomôcť samotné banky.

Myslí si to minister financií v demisii Michal Horváth s tým, že tieto závery vyplynuli z diskusií predstaviteľov Ministerstva financií SR, Národnej banky Slovenska a Slovenskej bankovej asociácie o aktuálnej situácii na hypotekárnom trhu. Pripustil však, že sa môžu vyskytnúť ťažšie prípady dlžníkov, ktoré je potrebné riešiť.

„Predstavitelia bánk nás ubezpečili, že majú mechanizmy, ako sa s touto situáciou vysporiadať bez toho, aby prišlo k nejakým rodinným tragédiám alebo ťažkým situáciám v živote ľudí.

Robia to bežne, robili to aj v minulosti, v podstatne ťažších časoch počas covidu. Preto si myslím, že nejaké silné zásahy zo strany štátu by boli iba kontraproduktívne,“ povedal novinárom Horváth.

Nárast splátok sa podľa údajov Národnej banky Slovenska do konca roka 2025 dotkne približne každej druhej hypotéky. Ide približne o 350.000 hypoték v 300.000 domácnostiach, čo je asi 13 percent zo všetkých domácností na Slovensku. Podľa jej analýz stúpnu splátky zväčša v rozsahu 100 až 200 eur.

Slovenská banková asociácia tvrdí, že riziko neschopnosti splácania úverov na bývanie je na Slovensku v súčasnosti nízke. Podiel nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 percenta, čo je najmenej za takmer 20-ročné obdobie, odkedy sú tieto údaje k dispozícii.

Minister financií v súvislosti s rôznymi návrhmi od politických strán upozornil, že forma pomoci napríklad cez bonifikáciu sadzieb je problematická z viacerých hľadísk. Jedným z dôvodov je, že SR v súčasnosti potrebuje konsolidovať verejné financie, a nie pridávať do rozpočtu nové výdavky.

„Je to problematické aj z toho hľadiska, že podporuje cenový vývoj na trhu s nehnuteľnosťami a v konečnom dôsledku je v prospech tých, ktorí teraz vlastnia nehnuteľnosť a v prospech developerov.

Ak si zoberieme klientov, pre ktorých by takáto bonifikácia mala platiť, je to zväčša v prospech tých, ktorí si berú väčší úver na väčšiu nehnuteľnosť. Dá sa predpokladať, že sú aj bohatší. Keď sa na to pozrieme z rôznych pohľadov, je to nežiaduce opatrenie,“ dodal Horváth.