V Írsku sa začala verejná diskusia o medzinárodnej bezpečnostnej politike a vojenskej neutralite krajiny. Deje sa tak v súvislosti s konfliktom na Ukrajinu a rozhodnutím Fínska a Švédska vstúpiť po rokoch neutrality do NATO.
Debata o možnom členstve v NATO vyvolala búrlivú reakciu a obavy, že tamojšie vlády sa odklonia od kurzu, ktorý udržiavali od skončenia 2. svetovej vojny. Hoci Írsko vyslalo svojich vojakov do mierových síl OSN, nie je členom vojenských zoskupení a v porovnaní s inými krajinami len málo investovalo do obrany.
Kritici mu vyčítajú, že šetrí peniaze a nárokuje si morálne výhody, ukrývajúc sa pod “dáždnikom” NATO. Podpredseda írskej vlády Micheál Martin však uviedol, že vláda nemá v úmysle vzdať sa vojenskej neutrality, verejná diskusia bude len sondážou aktuálnych potrieb v oblasti bezpečnosti.
Írsky prezident Michael Higgins však za začatie diskusie o neutralite Írska a možnosti jeho vstupu do NATO vládu kritizoval a varoval, že sa „zahráva s ohňom“. Zároveň ju obvinil z nebezpečného odklonu od základov doterajšej írskej zahraničnej politiky.
Írsky premiér Leo Varadkar na pôde dolnej komory írskeho parlamentu zdôraznil, že verejné konzultácie nemajú “nijakú skrytú agendu“ a budú sa zameriavať na širokú škálu otázok súvisiacich s obranou krajiny. Podľa neho je postoj Írska jasný – „neplánuje vstúpiť do NATO ani inej vojenskej aliancie, chce len posilniť svoju obranyschopnosť „.
