Počas pandémie covidu klesla miera bezprostrednej šikany, keďže deti sa nestretávali. V skutočnosti sa však len väčšmi presunula do virtuálneho priestoru. Pre médiá to uviedol odborník na prevenciu šikany a kyberšikany Peter Lengyel.
“Negatívom tohto obdobia bolo, že deti zostali bez bezprostredných kontaktov, zrazu boli odkázané len na virtuálny priestor, ktorý umožňuje vidieť druhých len vo ‘výseku’ reality,“ poznamenal. Mnohé frustrované deti sa tak podľa neho stali ľahkou korisťou pre sexuálnych predátorov, tzv. groomerov a stalkerov, ktorí sa pohybujú v kyberpriestore.
Zmena podľa neho nastala aj v ostražitosti rodičov, ktorí zrazu deti od monitorov neodháňali, ale, naopak, akceptovali ich čas prežitý na internete. Rovnako ich až tak nekontrolovali.
Existenčný strach a strach o svojich blízkych sa podľa Lengyela prehĺbil u mnohých detí natoľko, že začali byť agresívne, alebo sa utiahli, a stali sa z nich potenciálne obete šikany alebo agresori.
Ako pokračoval, počas pandémie sa spoločnosť začala tiež oveľa viac polarizovať. „Deti sa začali vyčleňovať na tých s rúškom a tých bez, očkovaných a neočkovaných, zodpovedných a nezodpovedných,“ poznamenal.
Pri extrémne polarizujúcich témach je podľa neho nebezpečné, ak sa v istom momente agresívne správanie toleruje, keď sa niekto nazdáva, že je v prospech dobra. “Za normálnych okolností nás nezaujímalo, kto je očkovaný proti chrípke, ale počas pandémie bolo absolvovanie alebo neabsolvovanie očkovania pre mnohé deti dôvodom na vyčlenenie,“ doplnil Lengyel.
Pozitívne podľa neho však je, že aj rodičia a starí rodičia boli počas pandémie nútení siahnuť po technológiách a sociálnych sieťach, ktorým sa dovtedy vyhýbali. „Mnohé rodiny zdieľali medzi sebou zariadenia, takže vznikol aj priestor pre diskusiu s deťmi o živote v online priestore,“ vyzdvihol odborník.
