Predsedom maďarskej vládnej strany Fidesz sa opäť stal premiér Viktor Orbán. Rozhodli o tom v Budapešti delegáti XXIX. zjazdu Fideszu. Orbán, ktorého podporilo 1061 delegátov, bol predsedom Fideszu od apríla 1993 do januára 2000, potom od mája 2003 až dodnes. Naposledy ho do najvyššej straníckej funkcie zvolili na zjazde v roku 2019 pred komunálnymi voľbami.
Staronovými podpredsedami Fideszu sa stali Gábor Kubatov, za ktorého hlasovalo 1050 delegátov, Szilárd Németh s 1025 hlasmi a Lajos Kósa s 1021 hlasmi. Doterajšiu podpredsedníčku Katalin Novákovú, ktorá sa medzičasom stala ministerkou bez kresla zodpovednou za rodinu, vystriedala poslankyňa Európskeho parlamentu Kinga Gálová.
Rečníci zjazdu z dosiahnutých úspechov Fideszu zdôrazňovali najmä znižovanie nákladov domácností, program podpory rodiny, ale aj ochranu hraníc pred migrantmi. Orbán v prejave po svojom znovuzvolení vyhlásil, že Maďari svoju vlasť, vieru a pôdu nevymenia, ani nepredajú.
Ešte začiatkom októbra pritom Orbán oznámil, že jeho vláda plánuje vyčleniť 400 miliónov eur na nákup ornej pôdy v krajinách strednej a východnej Európy. Znamenalo by to, že zo štátnych financií by poľnohospodári z Maďarska mali možnosť kupovať úrodnú zem aj na Slovensku. Nakoniec bolo príslušné vládne uzesenie po protestoch slovenských vládnych politikov zrušené.
Orbán tiež varoval pred návratom ľavicovoliberálnej vlády k moci, ktorá by podľa jeho slov umožnila zvyšovanie cien nákladov domácností a namiesto presadzovania maďarských záujmov by sa usilovala získať priazeň Bruselu.
Z hospodárskych plánov Fideszu pre nadchádzajúcich desať rokov Orbán vyzdvihol výmenu 8000 starých autobusov, odkúpenie budapeštianskeho Medzinárodného letiska Ferenca Liszta, dostavbu jadrovej elektrárne Paks 2 s tým, že do roku 2030 bude 90 percent výroby elektrickej energie uhlíkovo neutrálnych.
