Ak je tu odborná polemika o využívaní paragrafu 363 Trestného poriadku či právomoci generálneho prokurátora, mal by dať na ňu odpoveď Ústavný súd (ÚS) SR. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová v televíznom vysielaní RTVS.
Vedie preto odborné debaty o prípadných podaniach na ÚS. Disciplinárny návrh na generálneho prokurátora Maroša Žilinku zatiaľ neplánuje. Rozhodnutie o zrušení obvinení v kauze Súmrak si Čaputová chce preštudovať.
Parlament by mal podľa prezidentky zregulovať aplikáciu paragrafu 363 napríklad v prípade, keď už do hry vstúpil súd. Hovorí tiež o dlhoročnej polemike o nastavení systému prokuratúry. „U nás má generálny prokurátor silné právomoci,“ povedala s tým, že mala od vlády očakávania, že zreviduje postavenie prokuratúry.
Rieši preto ďalšie možnosti, napríklad možnosť preskúmať ústavnosť paragrafu 363 na ÚS. „Takýto návrh je tam od skupiny poslancov, ale viem si predstaviť posilnenie argumentácie v mojom vlastnom podaní na to, aby ÚS povedal, či je takýto silný nástroj v súlade s ústavou,“ povedala.
Uvažuje tiež opýtať sa ÚS, či zákonné vymedzenie právomoci generálneho prokurátora je ešte v ústavných medziach. Prezidentka pripomenula, že môže dať iba disciplinárny návrh a Najvyšší správny súd je ten, ktorý rozhoduje.
“Čo sa týka konkrétnych krokov generálneho prokurátora, nateraz som sa poctivo zaoberala tým, čo som počula a videla z hľadiska jeho verejných vyjadrení a krokov, a nateraz som nedospela k tomu, že by som mala podať disciplinárny návrh,“ povedala.
Rozhodnutie Generálnej prokuratúry (GP) SR z uplynulého týždňa prezidentka nepozná. Vyžiada si ho, pretože ju zaujíma, ako sa paragraf 363 aplikuje. Upozornila, že rozhodnutie vydal námestník generálneho prokurátora a hlava štátu má návrhovú právomoc voči šéfovi GP. Musela by to vyargumentovať.
Prezidentka Čaputová zároveň doplnila, že v spomenutom prípade ide o využívanie rozhodovacej právomoci, čo podľa nej poskytuje veľmi úzky priestor na vyvodenie akejkoľvek disciplinárnej zodpovednosti.
