Súčasná politická situácia, charakterizovaná legislatívnou parlamentnou smršťou, ohrozujúcou ústavné princípy a verejné financie, je pre Slovensko neúnosná a vyžaduje si skorší termín predčasných parlamentných volieb. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová.
„Dianie v parlamente pripomína skôr chaos než zodpovednú správu vecí verejných,“ skonštatovala hlava štátu. Obrátila sa na politických lídrov, aby sa postarali o nápravu. Prezidentka vyzvala buď k zastaveniu “legislatívnej smršte” alebo skoršiemu termínu predčasných volieb. Aktuálny spôsob spravovania vecí verejných podľa nej ohrozuje ústavné princípy a verejné financie.
Nerešpektovanie jej výzvy bude podľa nej na škodu celej republiky. „V ťažkom období, v ktorej sme, kde sa nám spojilo množstvo kríz, potrebujeme zodpovedné riadenie štátu,“ zdôraznila s tým, že aktuálny stav v parlamente sa na zodpovedné riadenie nepodobá. V prípade závažného zlyhania dočasne poverenej vlády je pripravená vymenovať úradnícku vládu, dodala Čaputová.
Pellegrini: V parlamente vznikajú nebezpečné koalície
Predčasné voľby sa majú konať 30. septembra. Opozícia žiadala skorší, májový, respektíve júnový termín volieb. Za ich konanie do konca prvej polovice roka sa najskôr prihovárala aj prezidentka.
Nakoniec však bola ochotná akceptovať aj septembrový termín. Hlasy o konaní volieb v skoršom termíne ako na konci septembra však neutíchajú, za potrebný ho označili aj bývalí prezidenti SR.
Šéfa opozičnej SaS Richarda Sulíka vyhlásenie prezidentky prekvapilo. Tvrdí, že dohoda na voľbách 30. septembra sa urobila aj s ňou. Nevidí dôvod meniť dohodu na septembrovom termíne, čo bol kompromis strán bývalej koalície. Poslanci SaS sa zároveň nezúčastnia na rokovaní o júnovom termíne volieb, ktoré inicioval Smer-SD.
„Neviem, prečo sa prezidentka rozhodla konať tak, ako si želá Robert Fico, každopádne 30. september je kompromisný termín,“ vyhlásil na mediálnom brífingu Sulík. “Ak nie je evidentný pochopiteľný dôvod meniť už raz urobené rozhodnutie, zvykneme dohody dodržať,“ pokračoval. Odvolal sa pritom na dohodu strán OĽaNO, SaS, Za ľudí a Sme rodina na septembrovom termíne.
Sulík sa nebráni ani rokovaniu o júnovom termíne, ale na zmenu názoru potrebuje “uchopiteľný dôvod”.
Šéf opozičného Hlasu-SD Peter Pellegrini vyzval strany i ostatných poslancov, aby prehodnotili svoj postoj a podporili júnový termín predčasných volieb. Podotkol, že v demokraciách sa po páde vlády vyhlási čo najskorší termín volieb, čo sa na Slovensku nestalo.
Dodal, že v parlamente vznikajú nebezpečné koalície, ktoré sa menia podľa jednotlivých návrhov či hodnotových otázok. Riešenie vidí v predčasných voľbách v čo najskoršom termíne. Zopakoval aj argumenty o potrebe prípravy štátneho rozpočtu v riadnom termíne.
Fico: Do 30. septembra bude štát zdevastovaný
Opozičný Smer-SD vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby okamžite vymenovala úradnícku vládu, inak „budeme svedkami ešte väčšieho rozvratu”. Podľa šéfa strany Roberta Fica je evidentné, že poslanci nechcú skorší termín volieb.
Fico na mediálnom brífingu pripomenul prezidentke jej povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Tvrdí, že Čaputová nevie zabezpečovať riadny chod vlády SR, ktorá je rozpadnutá, a nevie ani vyplývať na riadny chod NR SR, kde vzniká “ľudová tvorivosť poslancov”. Do 30. septembra bude podľa neho štát zdevastovaný.
Ak by reálne hrozilo, že prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenuje úradnícku vládu, podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča by sa všetky strany dohodli na čo najskoršom termíne predčasných volieb.
„Nikto nechce, aby prezidentka urobila úradnícku vládu z politikov z Progresívneho Slovenska, ktorí nemajú nijakú legitimitu,“ vyhlásil Matovič.
Heger označil úvahy, že riešením situácie v parlamente by bolo vymenovanie úradníckej vlády, za absurdné. „Obávam sa, že by sa situácia ešte zhoršila práve v období, keď Slovensko musí byť stabilným partnerom v čase vojny na Ukrajine. Zabehnutí ministri implementujú prijatú pomoc v kríze, uvádzajú do života legislatívu, ku ktorej sme sa zaviazali v pláne obnovy,“ doplnil.
Pripomenul, že termín predčasných volieb je výsledkom dohody politických lídrov a súhlasu Čaputovej. „Od jeho schválenia neboli porušené nijaké dohody,“ doplnil. Hlava štátu má podľa neho voči poverenej vláde ústavné kompetencie. „A svoje právomoci môže uplatňovať aj voči zákonom prijatým na pôde parlamentu,“ dodal.