Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína takzvanou Popolcovou stredou, tento rok pripadá na 22. februára. pripomenula to Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska na svojom webe.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola.
Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium“. Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol.
Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie si popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania, ktorá v tomto roku pripadla na 9. apríla. Veľký pôst sa začal aj pre evanjelickú cirkev. V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) 20. 2. februára.
