Všeobecne sa ženy dožívajú vyššieho veku ako muži. Potvrdzujú to aj závery výskumu vedcov z kalifornskej univerzity, podľa ktorých sa tento zaujímavý demografický fenomén objavil až v 20. storočí.
Vedci sa zamerali na štatistiky úmrtnosti v rokoch 1800 až 1935. Z ich analýzy vyplynulo, že od začiatku 20. storočia sa prudko znižovala úmrtnosť vo všetkých krajinách, čo pripisujú predovšetkým víťazstvu nad niektorými infekčnými ochoreniami.
Práve v tomto období sa začal prejavovať aj rozdiel dĺžke života žien a mužov, ktorý dovtedy prakticky neexistoval. Najväčšie rozdiely sú pritom u ľudí vo veku 50 -70 rokov. Svoju úlohu zohráva aj fajčenie – tento zlozvyk možno nájsť až za 30 percentami predčasnej smrti najmä skôr narodených mužov.
Hlavnou príčinou vyššej úmrtnosti mužov sa však podľa demografov v 20. storočí stali choroby srdcovo-cievneho systému. Zatiaľ však nevedia, prečo choroby srdca rôzne vplývajú na úmrtnosť mužov a žien.
Môže ísť o čisto genetickú záležitosť alebo rôznu efektivitu ochranných faktorov jednotlivých pohlaví. Výskum však s určitosťou dokázal, že rozdiel v dĺžke života medzi mužmi a ženami nezávisí od úrovne zdravotníctva ani príjmov obyvateľstva v príslušnej krajine.
Zdravotné problémy spôsobené chorobami srdca či cukrovkou ohrozujú mužov až o pätnásť rokov skôr ako ženy. Kým na ženskej postave sa tuk častejšie ukladá na bokoch, stehnách a zadku, u mužov je typickejší brušný tuk. Ten obrastá aj vnútorné orgány a znásobuje riziko vysokého krvného tlaku, cukrovky aj infarktu.
Ženám okrem toho nadelila matka príroda aj vynikajúceho pomocníka – ženské pohlavné hormóny. Estrogény pomáhajú zvyšovať v ich tele imunitu a až do menopauzy ich chránia aj pred infarktom.
Ženy sú zväčša otvorenejšie a optimistickejšie ako muži. Častejšie hovoria o svojich problémoch, čo im pomáha ľahšie sa vyrovnať so zložitejšími životnými situáciami. Takisto sa častejšie ako muži nebránia ani slzám, čím eliminujú stres i negatívne emócie. A dobrá nálada a úsmev na tvári sú tou najlepšou prevenciou pred väčšinou chorôb.
