Bol nielen popredným činiteľom národno-emancipačného pohybu Slovákov v memorandovom a matičnom období, ale aj lekárom, publicistom, spisovateľom a tiež prírodovedcom a cestovateľom.
Od narodenia národného dejateľa a spoluzakladateľa Matice slovenskej Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, ktorý sa aktívne zúčastňoval aj na literárnom živote, uplynuli rovné dve storočia.
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský sa narodil 4. marca 1824 v Banskej Bystrici. Pochádzal z rodiny banského úradníka a správcu huty. Keď mal päť rokov, rodina sa presťahovala do neďalekej Ponickej Huty, kde absolvoval ľudovú školu.
V rokoch 1832 – 1840 navštevoval katolícke gymnázium v Banskej Bystrici. Potom študoval filozofiu na akadémii vo Vacove a na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti. V roku 1842 sa stal poslucháčom Lekárskej fakulty budapeštianskej univerzity a od roku 1846 študoval medicínu vo Viedni, kde získal v roku 1850 doktorát.
Už počas štúdií v Budapešti sa zúčastňoval na národných podujatiach, bol zástancom štúrovskej spisovnej slovenčiny. I keď priamo nepatril do štúrovskej skupiny, inklinoval k jej politickému a ľudovýchovnému programu.
V rokoch 1848 – 1849 sa zapojil do revolučného diania už v čase marcového povstania vo Viedni. Bol jedným zo zakladajúcich členov Matice slovenskej a v rokoch 1863 – 1875 člen jej výboru. Rovnako aktívne sa podieľal na činnosti Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Ako lekár pôsobil najskôr v Banskej Bystrici, potom v Brezne a od roku 1868 až do svojej smrti v Kremnici. Popri práci lekára sa Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský venoval literatúre, geológii i botanike, a veľkú záľubu mal aj v kreslení.
Používal viacero pseudonymov ako napríklad Ďuro Pinka, Štefan Pinka, Dr. Lesobuch, ale pseudonym Laskomerský používal ako súčasť svojho mena. Išlo o pomenovanie neveľkého vrchu Laskomer na východnom okraji Kremnických vrchov.
Literárne debutoval cestopismi z Chorvátska a Balkánu, neskôr písal pútavé cestopisné črty zo Slovenska. Už v týchto textoch na pomedzí beletrie a dokumentárnej prózy prejavil svojský štýl kritického pozorovateľa, ktorý plnšie rozvinul v početných krátkych prózach.
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, ktorý sa priatelil s českou spisovateľkou Boženou Němcovou, písal celé roky do Sokola, Orla a prvého slovenského humoristického časopisu Černokňažník krátke humoristické črty, žartovné listy, fejtóny a anekdotické príbehy, v ktorých pranieroval tienisté stránky života.
Vrcholom jeho celoživotnej tvorby je Vlastný životopis. Dielo, v ktorom podal objektívne svedectvo o sebe a svojej dobe, vychádzalo najskôr na pokračovanie v Slovenských pohľadoch (1911 – 1915), knižne vyšlo v roku 1956 pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života.
Laskomerský je tiež autorom novely Lipovianska maša s podtitulom Rozprávka zo života ľudu slovenského, ktorou sa zaradil medzi priekopníkov realistickej prózy. Od mladosti prejavoval záujem o geológiu, mineralógiu, speleológiu a botaniku. V roku 1875 vypracoval prvú geologickú mapu so slovenským názvoslovím.
Rád tiež maľoval, kreslil krajinky, detailné plány, náčrty a nákresy lokalít, kde pôsobil. Portrétoval rodinných príslušníkov, priateľov, maľoval portréty, podobizne svätých, aj väčšie figurálne kompozície ako napríklad oltárne obrazy alebo výjavy zo života baníkov.
Dva obrázky horehronských drevorubačov daroval aj Božene Němcovej, ktorá prišla na Horehronie zbierať ľudové rozprávky, povesti, piesne a zvyky slovenského ľudu. Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, národný dejateľ s neobyčajne širokým záberom, zomrel 20. augusta 1908 v Kremnici vo veku 84 rokov.
