V RTVS sa odohrala čudná vec. Verejnoprávna televízia vo svojej hlavnej spravodajskej relácii odvysielala reportáž o 38-ročnej učiteľke Antónii, ktorá zomrela po očkovaní proti koronavírusu vakcínou od spoločnosti AstraZeneca.
Následne sa začal proti RTVS a najmä proti redaktorkám, ktoré reportáž vyrobili, doslova hon. Mainstreamoví strážcovia jedinej pravdy telerozhlas napomínali s tým, že reportáž môže podlomiť dôveru občanov proti očkovaniu.
Pritom príspevok rozhodne nebol jednostranný. Otec zosnulej učiteľky síce úmrtie svojej dcéry jednoznačne spojil s očkovacou látkou od AstraZenecy, ale súčasťou reportáže bolo aj vyjadrenie odborníka, ktorý takéto úvahy odmietol.
Ďalej sme boli svedkami toho, čo sa už stalo mnohokrát: RTVS na čele s Jaroslavom Rezníkom sa hneď pri prvej kritike podvolila vonkajšiemu tlaku (spomeňme si aj na vyradenie Jozefa Tisa z ankety Najväčší Slovák a ďalšie prípady). Zároveň sa rozhodla dotyčné novinárky za reportáž sankcionovať. Dostali napomenutie a zároveň prišli o odmeny.
RTVS je pod takýmto tlakom dlhodobo a pozícia Jaroslava Rezníka určite nie je závideniahodná. Niekedy sa však musíme pýtať, či Rezníkovi ešte stále záleží aj na kvalitnej verejnoprávnej službe pre občanov.
Mohli by sme podrobne rozoberať všetky dávnejšie a predošlé spory ohľadne vysielania RTVS. Ak sa však zameriame len na tento konkrétny prípad, musí nás vskutku udiviť, že aj takýto pomerne neškodný a vlastne vyvážený príspevok rozčúlil bratislavskú kaviareň do nepríčetna.
Kaviareň však už dávno nevníma nijaké záležitosti a problémy, ktoré sa jej samej netýkajú. A rozhodne nemá ani záujem na tom, aby bežní občania dostali všetky informácie potrebné na ich kvalifikované a zodpovedné rozhodnutie v otázke, či sa ísť dať očkovať, a ak áno, ktorou vakcínou.
Vystrašil ju už len samotný hlas zroneného otca zosnulej. A následne oni vystrašili Rezníka. Naozaj takto má fungovať naša spoločnosť a osobitne práca v médiách? Na základe strachu a obáv?
Proti týmto totalitným praktikám sa ozval poslanec a podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha. Ani jemu kaviareň už dlhodobo nevie prísť na meno, o to viac ho zarazil takýto prístup zasahujúci do slobody novinárskej práce.
Ponaučenie si z toho môžeme zobrať iba jedno – ako občania sa musíme neustále ozývať a dožadovať sa objektívnych informácií. A ak nám ich tradičné médiá – vrátane verejnoprávnych – neposkytnú, obrátiť sa opätovne na kvalitné médiá z radov tzv. alternatívy. Klesajúcim číslam sledovanosti či čítanosti zrejme majitelia mainstreamových médií porozumejú.
