Po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu bola Slovenská republika doslova dotlačená do vojenskej pomoci Kyjevu. Pre Hegerovu servilnú vládu to však nepredstavovalo nijaký problém.

Neuvážene poslala Ukrajine všetko, o čo ju požiadala, vrátane trinástich stíhačiek MiG-29. A to aj napriek tomu, že ich odovzdanie tretej strane rusko-slovenská dohoda jednoznačne vylučuje.

S poslaním ruských stíhačiek na Ukrajinu pritom podľa prieskumov nesúhlasili až tri pätiny Slovákov. Aj mnohí z tých, ktorí ich odovzdanie podporovali, pripúšťajú, že celý proces sprevádzalo množstvo nejasností. Predseda Smeru-SSD Robert Fico priamo vyhlásil, že takýto krok zaťahuje Slovensko do vojny.

Nehovoriac o tom, že dodávky zbraní na Ukrajinu len odďaľujú mierové rokovania, predlžujú konflikt a zvyšujú množstvo obetí. Okrem toho, že tento krok nie je cestou k mieru, zbavili sme sa aj funkčných a bojaschopných sovietskych stíhačiek.

Hoci by sme mali za ne dostať náhradu, o ktorej exminister obrany Jaroslav Naď tvrdí, že je predrokovaná z Európskeho mierového nástroja, kedy sa jej v skutočnosti dočkáme a v akej podobe, je v nedohľadne.

Do celého procesu sa zapojili aj Spojené štáty. Za ochotu vojensky pomáhať Ukrajine navrhli vtedajšiemu kabinetu Eduarda Hegera, že nám so zľavou dodajú 12 bojových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom. K nim má poputovať na Slovensko aj vyše 500 sofistikovaných rakiet AGM-114 Hellfire II. Hodnota tohto balíka podľa dostupných informácií presahuje miliardu dolárov.

„Slovenská republika by zaplatila približne 340 miliónov dolárov v horizonte troch až štyroch rokov v rámci plánovaného obranného rozpočtu. Zvyšok, teda približne 660 miliónov dolárov, by sme dostali do daru prostredníctvom amerického obranného vládneho fondu FMF,“ uviedol Naď.

Na margo tohto „výhodného“ obchodu dodal: „Za 13 starých migov a menšiu časť systému PVO KUB máme ponuku za približne 660 miliónov vo forme úplne nových vrtuľníkov s komplet príslušenstvom a množstvom sofistikovaných rakiet. K tomu v hotovosti približne 200 miliónov z Európskeho mierového nástroja za migy a 50 miliónov za systém KUB.“

S výdavkom 340 miliónov dolárov na nákup vrtuľníkov Viper však náš rozpočet nerátal a v súčasnej neutešenej ekonomickej situácii to nie je zanedbateľná suma. Celý obchod tak podľa všetkého pocítime my všetci. Je možné, že úradnícka vláda to zaplatí na úkor obmedzenia sociálnych položiek rozpočtu, prípadne iných výdavkov.

Otázne tiež je, koľko bude stáť technická exploatácia vrtuľníkov Viper, je však už vopred isté, že nás vyjde oveľa drahšie ako pri migoch. Podľa Roberta Fica sa Spojené štáty len zbavujú starej techniky: „Všetci vieme, že tie vrtuľníky sú nezmysel, že ich nepotrebujeme, že ich nám Američania natlačili.“

Servilný krok Hegerovej vlády má však aj ďalší dôsledok – okrem toho, že darovaním migov zatiaľ bez kompenzácie prišla Slovenská republika o milióny eur, takisto na dlhý čas stratila schopnosť chrániť svoj vzdušný priestor.

Slovenská republika sa musela obrátiť na susedné štáty NATO, aby dočasne chránili slovenské nebo. Stratili sme obranyschopnosť, časť svojej suverenity a v tomto smere sme plne závislí od svojich susedov.

Europoslanec a šéf opozičnej Republiky Milan Uhrík ešte v máji položil na pôde Európskeho parlamentu otázku Európskej komisii, či SR podala žiadosť o kompenzáciu za migy z Európskeho mierového nástroja (EPF), ktorý je na to určený. Ak sa však vláda rozhodla túto záležitosť riešiť nie s EÚ, ale s USA, je možné, že z Bruselu kompenzáciu nedostane, hoci Slovensko má na to nárok.

Vyšetrovacia komisia musí určiť vinníkov oslabenia obranyschopnosti Slovenska

S poslancom Európskeho parlamentu a predsedom hnutia Republika Milanom Uhríkom

V máji tohto roku ste položili na pôde Európskeho parlamentu otázku Európskej komisii, či Slovensko podalo žiadosť o kompenzáciu za migy z EPF. Prišla odpoveď?

Zástupcovia Európskej komisie sú očividne spokojní, že vtedajšia slovenská vláda pristúpila na „americkú hru“ a poslala ďalšie zbrane. Aj preto sme nikdy nepočuli nijakú bruselskú kritiku neschopných politikov ako Matovič, Heger, Naď, Káčer a Korčok. Úplne stačilo, že hľadia viac na záujmy cudzích ako na záujmy Sloveniek a Slovákov.

Odpoveď z eurokomisie prišla. Slovenská vláda mala požiadať o náhradu z Európskeho mierového nástroja za darovanie stíhačiek MiG-29 a systému protivzdušnej obrany KUB Ukrajine.

Požiadavka teraz vyžaduje preskúmanie zo strany bunky na koordináciu logistickej podpory Vojenského štábu EÚ s cieľom určiť, či darované vybavenie zodpovedá prioritám, ktoré oznámila ukrajinská strana.

Keď sa žiadosť bude považovať za oprávnenú, predloží sa výboru EPF zloženému z delegátov z 27 členských štátov na konečné potvrdenie a následnú náhradu z EPF v súlade s postupmi dohodnutými výborom EPF.

To, či sa spomenutý materiál objavil na zozname prioritného materiálu, ktorý EPF zostavil na základe ukrajinských požiadaviek, už komisár odmietol uviesť s argumentom, že ide o citlivú informáciu.

Vidím to tak, že tzv. mierový nástroj sa postupne stáva nástrojom, podporujúci posielanie zbraní do cudzích vojen a ničenie namiesto budovania našej infraštruktúry. Toto je reálny stav a my sa s ním určite neuspokojíme. Budeme naďalej robiť všetko, čo je v našich možnostiach, aby sme ochránili slovenský záujem.

V každom prípade – ako celú situáciu hodnotíte? Aké sú možné varianty vývoja? V prípade, že hnutie Republika bude súčasťou vlády, ako budete chcieť vzniknutý proces riešiť?

Tu je treba riešiť najmä posúdenie do akej miery boli prekročené, respektíve porušené príslušné zákony vládou SR a Ministerstvom obrany SR, do akej miery minister predložil vláde zavádzajúci materiál. Veľmi starostlivo sa bude musieť prešetriť prečo bola z celkového finálneho rozhodnutia vylúčená Národná rada SR.

Plán hnutia Republika je vytvoriť vyšetrovaciu komisiu, ktorú by tvoril tím právnikov a vyšetrovateľov s verejným dohľadom, aby sa v tejto oblasti podarilo celú záležitosť prešetriť.

Ak sa potvrdí zneužitie právomocí či porušenie zákona, voči vinníkom musí byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť. Samotné rozhodnutie odovzdania migov totiž oslabilo obranyschopnosť SR a vytvorilo nebezpečný precedens do budúcnosti. Osobne to považujem za vlastizradu.

Ak sa slovenská vláda rozhodla túto záležitosť riešiť nie s EÚ, ale s USA, z Bruselu zrejme nič ako kompenzáciu nedostaneme, hoci na to má SR nárok. Je to tak?

Ak sa o dohodách predbežne rokuje medzi členským štátom EÚ, v tomto prípade Slovenskou reupblikou, a treťou stranou, konkrétne Spojenými štátmi americkými, potom áno, na kompenzáciu nevzniká nárok.

Tu však ide o požiadavku na kompenzáciu zo slovenskej strany smerom k európskym inštitúciám, ktoré momentálne nedávajú odpoveď či sa daný materiál objavil na zozname prioritného materiálu, ktorý EPF zostavil na základe požiadaviek Ukrajiny. To už komisár odmietol uviesť a my teda nevieme o koho požiadavku, ktorú Heger utekal bezhlavo plniť, išlo.

Vzhľadom na to si situácia vyžaduje podrobné právne posúdenie oblastí primárneho a sekundárneho európskeho práva. Nemôže sa diať, že rôzni klamári na vládnych stoličkách budú rozdávať náš štátny majetok, oslabovať obranyschopnosť, poškodovať našu medzinárodnú reputáciu a slovenský záujem.