Dva týždne pred samitom NATO v litovskom Vilniuse je stále nejasné, či Turecko prestane blokovať žiadosť Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v rozhovore s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom uviedol, že Štokholm by nemal dúfať v skorý súhlas Ankary.
Kým generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dúfa, že sa v tomto smere podarí dosiahnuť pozitívny posun na júlovom samite vo Vilniuse, Ankaru rozhneval ďalší prípad pálenia Koránu v Štokholme.
Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo vlani začala vojna na Ukrajine. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO. Fínsko do aliancie vstúpilo začiatkom apríla tohto roka a stalo sa jej 31. členskou krajinou.
Švédsku stále chýba ratifikácia kandidatúry zo strany dvoch členských krajín – Turecka a Maďarska. Maďarský parlament v stredu opäť odložil hlasovanie o švédskej žiadosti, ktoré sa preto zrejme uskutoční až na jesennej schôdzi.
Výhrady Turecka spočívajú v tvrdeniach, že Štokholm je príliš zhovievavý ku skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristické organizácie. Ide pritom predovšetkým o zakázanú Stranu kurdských pracujúcich.
Erdogan v telefonáte so Scholzom potvrdil že Švédsko podniká kroky „správnym smerom“. Naďalej však podľa neho existujú viaceré „neprijateľné“ skutočnosti vrátane povoľovania demonštrácií, na ktorých sa šíri „teroristická propaganda“, dodal turecký prezident.
Do akej miery prinesie nové problémy do turecko-švédskych vzťahov najnovšia provokácia s Koránom v Štokholme, nie je zatiaľ jasné. Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan už odsúdil incident, ktorý sa odohral v prvý deň významného moslimského sviatku obetovania íd al-adhá a označil ho za „podlý“ a zároveň vyslovil kritiku na adresu švédskej polície.
Jeden muž zapálil niekoľko stránok posvätnej knihy islamu pred hlavnou mešitou v švédskej metropole. K incidentu prišlo po tom, čo švédska polícia dala povolenie na konanie protestného zhromaždenia, ktoré prebiehalo v čase začiatku moslimského sviatku obetovania.
Tamojšia polícia v písomnom stanovisku uviedla, že bezpečnostné hrozby spojené s pálením „neboli takého charakteru, aby mohli na základe súčasne platných zákonov odôvodniť rozhodnutie zamietnuť požiadavku“ na zorganizovanie zhromaždenia.
Protest sa udial pokojne. Organizátorom bol 37-ročný Salwan Momika, ktorý do Švédska ušiel pred niekoľkými rokmi z Iraku. Švédsku políciu požiadal o povolenie páliť posvätnú knihu islamu, aby „vyjadril svoj názor na Korán“.
