Vulgárny protislovenský diskurz liberálnej ministerky kultúry

Trafiky Igora Matoviča prvej cenovej skupiny sú už rozdané, prichádzajú na rad trafiky spojencov. Jedna novozriadená na ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny sa ušla aj istej panej, v bulvárnych plátkoch známej ako mafiánska nevesta.

Pochybným bulvárom, čiernym mafiánskym zoznamom ani marginálnymi trafikami sa však nebudeme zaoberať – rozhodujúce pre spoločnosť sú trafiky stojace na rebríčku dôležitosti na najvyšších priečkach.

Okrem nepochybne najdôležitejších trafík, akými sú rezorty financií, zdravotníctva a školstva treba k ním priradiť aj tradične zanedbávaný rezort kultúry. Pozdvihnúť úroveň toho rezortu sa doteraz nepodarilo nijakému postnovembrovému ministrovi.

Pamätníci hovoria, že sa o to vari najviac pokúšal Daniel Krajcer, ale ten sa v kresle ministra neohrial ani dva roky. A tak slovenská kultúra ako popoluška čaká na svojho princa dobrých tridsať rokov.

Za osemnástu ministerku kultúry (po textilnej revolúcii v roku 1989) si aktuálny slovenský premiér dosadil bývalú učiteľku Natáliu Milanovú, ktorá sa vyznamenala básnickou invenciou. Jej verše sú hodné zaznamenania, pretože ich ako skrytú iróniu zverejnil aj prestížny český literárny časopis Host do domu:

Chodím kade-tade,
vyhýbam sa zvade,
pre deti hrám divadlo,
koňom núkam zubadlo,
pre dospelých píšem blogy…
a som poslankyňa NR SR
za OĽaNO dva roky.

Pani Natálii teda poetická struna nechýba, aj keď hrá iba na jednej strune a rytmus a rým v jej veršoch škrípe ako pokazené pero. Nechajme však riekanky niekdajšej poslankyne za OĽaNO, vizitka schopností zastávať post šéfky rezortu kultúry spočíva v niečom inom: v rozhľade po slovenskej kultúre, v informovanosti o jej národnej svojbytnosti o jej potrebách a v schopnosti riadiť taký mnohostranný rezort.

Po sto dňoch sedenia v ministerskej kancelárii v budove na bratislavskom Námestí SNP sme sa z jej úst toho veľa nedozvedeli. No aj z toho mála, čo povedala, mnoho Slovákov chytajú závraty. Komentáre z jej informačnej návštevy u divadelníkov SND nie sú ničím zaujímavé ani prínosné, zato jej odkaz najstaršej kultúrnej ustanovizni na Slovensku Matici slovenskej je zarážajúci.

Milanová nie je presvedčená „o zmysluplnom poslaní tejto inštitúcie v 21. storočí,“ jej ekonomická efektivita je pre ňu sklamaním. A nadôvažok vyslovila rozpaky nad tým, že sa verejné prostriedky používajú na vydávanie Slovenských národných novín. Myslí si, že „vulgarizujú verejný diskurz, namiesto toho, aby ho kultivovali.“

Zaujímavé je, že to hovorí žena, ktorá sa vo svojom blogu o Rómoch vyjadrovala ako o zlodejských sviniach a hovädách, ktoré „keď majú chuť na sex, skočia trebárs aj po vlastnej sestre.“ Vie si ministerka kultúry predstaviť väčšiu vulgarizáciu verejného diskurzu, ako je toto jej vyjadrenie?

Alebo existuje väčšia vulgarizácia verejného priestoru, ako sú výrazy z tlačoviek jej politického šéfa? Pretože Milanová nepovedala, prečo sú Slovenské národné noviny vulgárne, možno sa iba domnievať, že sú pre ňu vulgárne iba preto, že sú národné a ich dôraz na národný obsah a národnú identitu si zamieňa za nacionalistické konšpirácie.

Tak to tu ešte nebolo od čias Antonína Novotného a povestného obviňovania Matice z buržoázneho nacionalizmu v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Á propos: Koľko miliónov z verejných prostriedkov budú stáť propagandistické „vládne noviny“ premiéra Matoviča, keď na činnosť celej Matice slovenskej štát vynakladá len biednych jeden a pol až dva milióny eur, ktoré vôbec nestačia na pokrytie aktivít vyplývajúcich pre Maticu zo zákona?

A koľko stoviek miliónov dáva štát ročne nespočetným tzv. neziskovým organizáciám, ktorých účel je v mnohých prípadoch pochybný? A koľko dával napríklad na zvrátené dúhové pochody LGBTI komunity?

Pani ministerka, už nejde len o Maticu: vo veciach národnej kultúry i národnej identity sa nemá pohybovať chôdzou slona v porceláne. Ako bývalá učiteľka slovenčiny a dejepisu by ste to mali vedieť. Alebo vám to na vašom liberálnom učilišti prednášali inak?