10 naj slovenských hradov

Slovensko je krajina s bohatou históriou. Spomedzi množstva historických pamiatok sú turisticky najatraktívnejšie hrady a zámky, ktorých možno na našom území narátať viac ako sto.

Nehasnúcemu záujmu návštevníkov sa pritom tešia nielen zachované či zrekonštruované architektonické skvosty, ale aj romanticky pôsobiace ruiny týchto svedkov dávnej minulosti.

Bratislavský hrad

Dominanta metropoly Slovenskej republiky sa čnie na skalnom výbežku Malých Karpát na ľavom brehu Dunaja. V 9. storočí na mieste dnešného Bratislavského hradu stála bazilika a palácová stavba. Základ pre súčasnú podobu hradu položila až rozsiahla prestavba za vlády Žigmunda Luxemburského.

Od polovice 16. storočia bola Bratislava uhorským korunovačným mestom, čo hrad povýšilo na sídlo panovníka. V jeho priestoroch okrem toho zasadal Uhorský snem a v korunovačnej veži boli uložené korunovačné klenoty uhorských kráľov. Najväčšiu slávu zažil za panovania Márie Terézie a pôsobenia Alberta Saského vo funkcii miestodržiteľa.

Trenčiansky hrad

Rozsiahly zrenovovaný hrad, ktorého história siaha do 10. – 11. storočia, sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad Trenčínom. Kedysi bol dôležitou súčasťou línie pohraničných opevnení a strážil nielen brody cez Váh, ale aj karpatské priesmyky, cez ktoré viedli dôležité obchodné cesty.

Za svoje sídlo si ho vybral pán Váhu a Tatier, mocný Matúš Čák. Koncom 18. storočia Trenčiansky hrad vyhorel a na svoju obnovu musel čakať až do polovice 20. storočia. Jednou z jeho atrakcií je povesťami opradená Studňa lásky.

Oravský hrad

Zachovalý hrad vznikol na vápencovom brale vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Orava na mieste staršieho osídlenia. Vynikajúca strategická poloha ho predurčila na úlohu ochrancu časti našej severnej hranice. K pôvodnému hradu sa postupne pristavovali ďalšie budovy a stavba sa rozširovala smerom nadol.

O súčasný vzhľad Oravského hradu sa postarali bohatí Turzovci, ktorí ho získali v polovici 16. storočia. Za celú svoju históriu nikdy nebol dobytý, značne ho však poškodil požiar v roku 1800. O jeho obnovu a čiastočnú romantickú úpravu sa zaslúžili Pálfiovci.

Spišský hrad

Jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe pochádza z 12. storočia. Zvyškom nášho najväčšieho hradu, postaveného na travertínovom kopci nad Spišským Podhradím, dnes dominuje mohutná kruhová obytná veža. Korunu skalného masívu kedysi obkolesovalo rozľahlé opevnenie a na najstrmšej časti brala stál dvojposchodový palác s hospodárskym prízemím.

Rozsiahlou prestavbou sa hrad zmenil na prepychové renesančné sídlo, po požiari koncom 18. storočia však z neho zostala iba rozsiahla zrúcanina. Spišský hrad je súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Červený Kameň

Gróf Anton Fugger dal pôvodne stredoveký hrad prebudovať na mohutnú renesančnú pevnosť a využíval ju najmä ako sklad medi a iného tovaru. Fortifikačný systém Červeného Kameňa patrí k vrcholom vtedajšej vojensko-obrannej stratégie. Neskôr sa dostal do vlastníctva Pálfiovcov, ktorí ho prestavali na reprezentačné sídlo s bohato zdobenými interiérmi.

Hoci hrad niekoľkokrát poškodil požiar, Pálfiovci ho vždy opravili, a tak sa najkrajší hrad v Malých Karpatoch zachoval vo svojej pôvodnej historickej podobe. Dnes slúži ako múzeum, približujúce život stredovej šľachty.

Krásna Hôrka

Hrad Krásna Hôrka, pochádzajúci z prvej polovice 13. storočia, prešiel viacerými prestavbami a niekoľkokrát zmenil majiteľov, čo mu neveľmi prospievalo. Keď ho dostal do dlhodobého prenájmu Peter Andráši, začal s jeho rozsiahlou rekonštrukciou a postupne ho zmenil na reprezentatívne šľachtické sídlo s dômyselným obranným systémom.

V druhej polovici 20. storočia sa zmenil na jedno z najvyhľadávanejších múzeí na Slovensku, kde sa dalo obdivovať nielen množstvo umeleckých diel či úctyhodná zbierka zbraní, ale aj zachované pôvodné interiéry vrátane hradnej kuchyne.

V marci 2012 zachvátil hrad veľký požiar, napriek tomu sa podarlo zachrániť 90 percent zbierok. Na objekte však vznikli niekoľkomiliónové škody, ktoré si vyžiadali rozsiahlu niekoľkoročnú rekonštrukciu.

Ľubovniansky hrad

Ľubovniansky hrad, chrániaci obchodné cesty smerujúce do Poľska, bol 360 rokov sídlom poľských starostov – splnomocnených správcov zálohovaných spišských miest. Preslávili ho predovšetkým početné návštevy korunovaných hláv.

Z nich možno spomenúť Žigmunda Luxemburského, Jána Albrechta II., uhorskú kráľovnú Máriu, Vladislava II. či Jána Kazimíra. Šesť rokov tu boli uložené poľské korunovačné klenoty. Rozsiahle prestavby v 16. a 17. storočí zmenili hrad na veľkú renesančnú pevnosť.

Nitriansky hrad

Dejiny hradu, postaveného na mieste jedného z hradísk Pribinovho Nitrianskeho kniežatstva, sa začali písať v 11. storočí. Jeho srdcom je katedrála, pozostávajúca z troch sakrálnych stavieb.

Najstarší románsky kostol pochádza z 11. storočia, gotický Horný kostol pribudol v 14. a barokový Dolný kostol v 17. storočí. Gotický Biskupský palác je od 12. storočia až dodnes sídlom nitrianskeho biskupa. K dominantám hradného komplexu patrí aj mohutné opevnenie s vystupujúcimi bastiónmi.

Kežmarský hrad

Kežmarský hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Patrí k tzv. mestským hradom – vybudovali ho v polovici 15. storočia priamo na území Kežmarku, aby bránil mesto pred prípadnými nepriateľmi.

Pôvodne gotická stavba nadobudla po rozsiahlej viacetapovej prestavbe súčasnú renesančnú podobu a obranná pevnosť sa zmenila na reprezentačné rodinné sídlo Tököliovcov. Hrad je obohnaný súvislými hradbami s baštami na juhozápadnom a severovýchodnom rohu a jeho súčasťou je aj ranogotická kaplnka.

Strečno

Kedysi najbezpečnejšia pevnosť Považia sa vypína na vápencovom brale na ľavom brehu Váhu neďaleko Žiliny. Pôvodná neveľká budova so strážnou vežou, určená na výber cla od obchodníkov, sa postupne zmenila na rozsiahly a najlepšie opevnený hrad v tejto oblasti.

Osud Strečna však spečatila účasť jeho majiteľa Františka Vešeléniho v stavovských povstaniach. Cisárski vojaci zničili koncom 17. storočia jeho sídlo tak, že sa stalo neobývateľným a postupne sa zmenilo na ruinu.