Stredoškoláčka z americkej Alabamy si 20. júna 2014 urobila selfie s úsmevom v priestore koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. O nevhodnom až šokujúcom správaní, na ktoré za 24 hodín odstala vyše 6000 odmietavých reakcií, písal dokonca denník The Washington Post. Mnohých, okrem nevhodnosti miesta na úsmev a slúchadlo v uchu, pobúril aj smajlík za titulkom. V každom prípade poučenie je, že na akomkoľvek pietnom mieste sa neusmieva.
To zjavne nepochopila ani progresívna podpredsedníčka hnutia Progresívne Slovensko Irena Biháriová, ktorá sa vyškiera, držiac fotografiu s vyobrazením ľudí v nacistickom koncentračnom tábore. V Amerike by okamžite dostala virtuálne facky a musela by sa ospravedlňovať. Na Slovensku? Je za hrdinku. Teda aspoň medzi bratislavskými kaviarenskými povaľačmi a fejsbúkovými liberálnymi hejtermi.
Nuž dva svety, dve kultúry, ale aj dve hlupane. No ale neusmeješ sa na spriazneného fotografa zo spriazneného liberálneho plátku, keď si veselo kráčaš protestovať proti „fašistom“? S takouto fotografiou veru nie. Lebo to nie je ani slušné, ani férové, ani progresívne. Ibaže zabúdaš, čo ti to vlastne strčil organizátor protestu do ruky, aby si bola „in“.
(Autor je riaditeľom Inštitútu národnej politiky a kandidátom na poslanca za SNS vo voľbách do NR SR)
