Štáty Vyšehradskej štvorky (V4) by mali spolupracovať aktívnejšie. Spája ich viac ako politický dialóg. Povedal to minister zahraničných vecí Juraj Blanár pri príležitosti 33. výročia založenia tohto zoskupenia. V4 podľa ministra dokázala, že vie byť relevantným hlasom presadzujúcim regionálne záujmy v Európskej únii i vo svete.
„Vyšehradská štvorka je unikátny projekt, ktorý nám dokázal pomôcť pri zásadných krokoch, ako bola integrácia do EÚ, NATO alebo tiež začlenenie do schengenského priestoru a v mnohých ďalších dôležitých rozhodnutiach, kde sme spoločne vystupovali ako silný partner s medzinárodným uznaním,“ povedal Blanár.
To, že V4 spája viac ako len politický dialóg, podľa neho dokazuje aj najnovšie európske hlasovanie, keď všetky štyri štáty hlasovali proti alebo sa zdržali, a tým nesúhlasili s povinnými kvótami na nelegálnych migrantov.
Šéf diplomacie poukázal na to, že Česko, Maďarsko a Poľsko patria medzi najdôležitejších hospodárskych partnerov SR. „Je dôležité spájať sa v témach, v ktorých máme spoločné názory, ako je práve nelegálna migrácia alebo napríklad oblasť poľnohospodárstva, energetiky či infraštruktúry,“ skonštatoval.
Významnou súčasťou V4 je Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave, ktorý vznikol z iniciatívy SR v roku 2000 s cieľom pomáhať v rozvoji regionálnej spolupráce, pripomenul Blanár.
Tvrdí, že fond podporil a financoval granty, štipendiá a rezidenčné programy pre projekty v oblastiach vedy, umenia a vzdelávania v celkovej hodnote 127,5 milióna eur. Podporili sa projekty v rámci V4, širšieho regiónu krajín západného Balkánu a Východného partnerstva.
Vyšehradská štvorka vznikla 15. februára 1991 prijatím Vyšehradskej deklarácie ako Vyšehradská skupina zložená z vtedajšieho Česko-Slovenska, Maďarska a Poľska. V súčasnosti združuje viac ako 64 miliónov obyvateľov Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska. Aktuálne predsedajúcou krajinou je Česká republika.
