Slováci v polovici roka preberajú od Budapešti kormidlo Vyšehradskej štvorky. Z rúk najhlasnejšieho kritika Európskej únie tak prechádza do rúk politikov, ktorí chcú svoju krajinu dostať do jej jadra. Najpevnejšia zhoda naďalej panuje v migračnej politike, ktorá podľa všetkého spojenectvo V4 v najbližších týždňoch ešte upevní. Rovnako ako boj proti možnému znižovaniu európskych dotácií.
Tvrdá protiimigračná línia, nijaké povinné kvóty, ochrana vonkajších hraníc a záchytné tábory mimo Európy zostávajú spoločnou politikou Vyšehradskej štvorky. A to aj po tom, ako tri zo štvorice krajín skupiny počas posledného roka vymenili premiéra. Zostal len šéf maďarskej vlády Viktor Orbán.
Najmä pre migráciu si V4 vyslúžila nálepku čiernej ovce únie. Bruselu sa však nepozdávajú ani zákony, prijímané najmä vo Varšave a Budapešti. V Poľsku sa Európskej komisii nepáčia zmeny v súdnictve, v Maďarsku zase tlak na tretí sektor. Slovenská vláda sa pravdepodobne bude snažiť čiastočne zlepšiť vzťahy s Bruselom.
Na rozdiel od Budapešti, ktorá na samity pozývala lídrov z krajín mimo EÚ, chce Bratislava počas predsedníctva V4 hľadať spoločnú reč vnútri dvadsaťosmičky. Predstavy o budúcnosti EÚ sa však v rámci V4 trochu líšia. Maďarsko a Poľsko chcú silné národné štáty, Slovensko by podľa popredných štátnych predstaviteľov rado zamierilo do európskeho jadra.
„Stále som nedostal odpoveď, ako sa tá rýchlosť meria. Ak by sa to meralo podľa rastu, nízkeho zadlženia a nezamestnanosti, tak máme jednu z najlepších rýchlostí v Európe,“ komentoval rozdelenie európskych štátov na rýchlejšie jadro a pomalšiu perifériu a zaradenie Česka v rámci dvadsaťosmičky český premiér Andrej Babiš.
V dobrej kondícii je celá Vyšehradská štvorka, čo by ju mohlo v budúcom rozpočte pripraviť o časť eurodotácií. Proti tomu však lídri všetkých štyroch štátov bojujú. A popri migrácii v tom nachádzajú ďalšiu veľkú spoločnú tému.
