Čínsky prezident Si Ťin-pching je presvedčený, že je načase, aby sa jeho národ dostal „do centra sveta“. Peking pre to urobil už veľa vrátane zahraničnej pomoci viacerým krajinám a rozvoja vyspelých technológií. Jeho ambíciou je zároveň stať sa centrom globálnej ekonomiky, čomu by mala pomôcť aj internacionalizácia čínskej meny.
Za posledných 70 rokov bol dominantnou svetovou menou americký dolár. Uložené sú v ňom až dve tretiny celosvetových devízových rezerv, čo predstavuje hodnotu 6,9 bilióna USD. V roku 2016 sa MMF rozhodol zaradiť do koša mien, tvoriacich alternatívne rezervné aktívum, aj jüan. Zatiaľ je v ňom len asi jedno percento devízových rezerv.
To by sa však malo už onedlho zmeniť. Jüan totiž nedávno dosiahol dvojročné maximum k americkému doláru. Vyvolalo to vyhlásenie nemeckej Bundesbank, že čínsku menu zaradí do svojich rezerv. Proces je zatiaľ v štádiu príprav.
Keďže väčšina rezerv centrálnych bánk je v dolároch, akýkoľvek presun do iných mien, napríklad jüanu, sa uskutoční na úkor dolára. V júni 2017 Európska centrálna banka oznámila, že zamenila rezervy v amerických dolároch vo výške 500 miliónov eur na cenné papiere v jüanoch. Išlo len o nepatrnú zmenu, ECB má 44 miliárd eur v devízových rezervách, ale napriek tomu odráža čoraz väčšiu orientáciu na Čínu v globálnom finančnom systéme.
Profesor ekonómie na Kalifornskej univerzite v Berkeley a expert na globálne menové systémy Barry Eichengreen predpovedá, že americký dolár nakoniec stratí svoju dominanciu a na medzinárodných trhoch ho nahradia viaceré meny na rovnakej úrovni. V budúcnosti tak podľa neho bude dolár nútený deliť sa o svoju pozíciu s jüanom a eurom.
