Pred 25 rokmi, prvého januára 1993 vznikla rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Slovenská republika, ktorá sa stala historicky druhým štátnym útvarom Slovákov (prvým bola Slovenská republika v rokoch 1939 – 1945, na čele ktorej stál prezident Jozef Tiso). Jej konštituovanie bol výsledkom emancipačných snáh slovenského národa a dlhoročnej nespokojnosti Slovákov s fungovaním modelu centralizovanej československej federácie, v ktorej sa potláčali ich národné i ekonomické záujmy.

Rozdelenie federácie po voľbách
Prvého januára 1993 na spoločnej schôdzi vlády SR a Národnej rady SR prijali poslanci vyhlásenie k vzniku nezávislej Slovenskej republiky. Obyvatelia Slovenska si 1. január pripomínajú ako Deň vzniku SR. V Českej republike v ten deň oslavujú Deň obnovy samostatného českého štátu.

Rozdeleniu Česko-Slovenska predchádzalo v rokoch 1990 – 1992 množstvo stretnutí a rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Dvadsiateho prvého januára 1992 Federálne zhromaždenie ČSFR neprijalo návrhy prezidenta Václava Havla – novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej Ústavy ČSFR. Jedenásteho marca 1992 sa prerušili rokovania medzi SNR a ČNR o štátoprávnom usporiadaní a mali v nich pokračovať novozvolené parlamenty.

V parlamentných voľbách 1992 zvíťazila v ČR koalícia Občianska demokratická strana (ODS) – Kresťanskodemokratická strana a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Následne sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS na čele s Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom. Na Slovensku podporovala štátnu samostatnosť Slovenska Slovenská národná strana, ktorá mala tento cieľ ako jediná parlamentná strana zakomponovaný priamo vo volebnom programe. Predstavitelia HZDS boli zo začiatku za konfederáciu dvoch rovnoprávnych štátov, neskôr sa po neústupčivosti českej strany stotožnili so vznikom samostatnej SR a ČR.

Sedemnásteho júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR, ktorá sa stala základným východiskovým dokumentom vzniku budúceho štátu.

Vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska v júli 1992 z balkóna SNR. (Foto: archív)

Prvého septembra 1992 SNR prijala Ústavu SR, ktorá nadobudla platnosť o mesiac neskôr, 1. októbra 1992. Dvadsiateho piateho novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.

Medzinárodné uznanie obnoveného štátu
Na poslednom zasadnutí vlády SR pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky bol okrem iného schválený návrh Dohody vlád SR a ČR o spoločnom postupe pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zo štátnych orgánov a štátnych organizácií ČSFR v súvislosti so zánikom federácie. Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 uskutočnili polnočné oslavy vzniku SR. V ten deň sa uskutočnila aj spoločná schôdza NR SR a vlády SR, na ktorej prijali vyhlásenie k vzniku samostatnej SR.

Už počas prvého dňa existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi aj USA, Ruská federácia, Čína, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko.

Slávnostný akt prijatia Ústavy SR. (Foto: archív)

Prvým, kto 1. januára 1993 odovzdal vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi oficiálne dokumenty o nadviazaní diplomatických stykov so SR, bol 30 minút po polnoci nemecký generálny konzul. V ďalších hodinách a v prvých januárových dňoch roku 1993 sa SR stala členom významných svetových organizácií a inštitúcií: napríklad Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN), UNESCO. Aj v ďalších mesiacoch roku 1993 sa SR stávala členom významných inštitúcií a organizácií: od marca bola členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA), ďalej Rady Európy (RE) a ďalších.

So vznikom SR začala svoju činnosť aj Armáda SR, ktorá sa neskôr transformovala na terajšie Ozbrojené sily SR. Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť nová mena – slovenská koruna (Sk). Nahradila dovtedajšiu česko-slovenskú korunu. Aj slovenská koruna 1. januárom 2009 ustúpila do minulosti, keďže ju z rozhodnutia vlády na území krajiny nahradilo euro ako nová národná mena na Slovensku. V čase od 1. januára do 16. januára 2009 platil na slovenskom území duálny obeh oboch mien. Od 17. januára 2009 sa slovenská koruna začala sťahovať z obehu.

Pätnásteho februára 1993 poslanci zvolili za druhého slovenského prezidenta kandidáta HZDS Michala Kováča. Pri príležitosti sviatku Dňa vzniku SR udeľuje prezident krajiny štátne vyznamenania osobnostiam spoločenského, kultúrneho a politického života. Od roku 2004 je SR členským štátom NATO a Európskej únie, od decembra 2007 je členom schengenského priestoru. Zatiaľčo vstup SR do EÚ sa uskutočnil na základe referenda, vstup do NATO sa udial bez súhlasu občanov SR. Prvého januára 2009 sa SR stala členom eurozóny. Prijatím eura za bežné platidlo sa zavŕšil integračný proces do EÚ.

slovenská zástava, Michaela Kolimárová
Foto: Michaela Kolimárová

UložiťUložiť