Úvod Politika Francúzske voľby: médiá hovoria o novej revolúcii

Francúzske voľby: médiá hovoria o novej revolúcii

Koláž: archív

Francúzske prezidentské voľby otriasli nielen krajinou galského kohúta, ale aj celým svetom. Mainstreamové médiá píšu o “veľkom tresku”, “politickom zemetrasení”, “novej Francúzskej revolúcii” a o obave z “krajnej pravice”. Francúzske a svetové médiá tiež poukazujú na totálny debakel tzv. štandardných strán.

Tradičná ľavica a pravica v prezidentských voľbách pohorela. Víťazmi, ktorí postupujú do druhého kola sú centrista Emmanuel Macron a Marine Le Penová, ktorú mainstreamové médiá označujú za nacionalistku, populistku či krajne pravicovú političku.

“Tento výsledok predstavuje zemetrasenie, ktorého následky budú trvalé,” usudzuje katolícky denník La CroixLiberálne noviny L’Opinion uvádzajú, že “ide o novú stránku v histórii piatej republiky”. “V druhom kole proti sebe bude stáť sociálny liberalizmus a nacionalizmus, otvorenie sa svetu a uzavretie, zjednotená Európa a osamotené Francúzsko,” usudzuje ľavicový Libération, podľa ktorého Le Penová dosiahla najvyššie skóre v histórii prezidentských volieb.

Do hodnotenia francúzskych volieb sa pustili aj svetové médiá. Podľa britského denníka The Guardian je Macron “najlepšou nádejou veľkej krajiny s veľkými problémami”. “Hrozba”, že sa k moci dostane krajná pravica, ale podľa denníka trvá. Daily Mail zašiel ešte ďalej a píše o “novej Francúzskej revolúcii.”

Foto: archív
Foto: archív

Belgický denník Le Soir napísal, že “Francúzi vykonali revolúciu a v Trumpovom štýle zmietli tradičných politikov pravice aj ľavice a postavili proti sebe tváre, ktoré do hlavného prúdu nepatrili”.

Americký New York Times francúzske voľby vidí ako súboj “politického novica s krajne pravicovou buričkou”, ako boj “dvoch outsiderov s úplne odlišnými plánmi pre svoju krajinu”. Francúzsko sa tak vydáva na “neistú cestu v kritickej chvíli, keď tieto voľby môžu rozhodnúť aj o budúcnosti EÚ”, píše newyorský denník.

Rakúsky denník die Presse tvrdí, že prípadná výhra Le Penovej v druhom kole by znamenala koniec Európskej únie. Väčšina svetových médií však odhaduje, že novým Francúzskym prezidentom sa stane pro-európsky Emmanuel Macron. Je však potrebné poznamenať, že aj v prípade amerických prezidentských volieb boli odhady jasne v prospech Hillary Clintonovej, no nakoniec sa prezidentom stal Donald Trump.

Podľa konečných výsledkov zverejnených francúzskym ministerstvom vnútra v prvom kole prezidentských volieb zvíťazil Emmanuel Macron s 23,75 percentami hlasov, ako druhá skončila Marine Le Penová so ziskom 21,53 percenta hlasov, na treťom mieste sa umiestnil aférami poznačený pravičiar Francois Fillon s 19,91 percentami.

Foto: archív
Foto: archív

Tesne za ním sa umiestnil radikálny ľavičiar  Jean-Luc Mélenchon (19,64 percenta) a na piatom mieste s veľkým odstupom sa umiestnil kandidát socialistov Benoit Hamon so ziskom len 6,35 percenta hlasov.

Údaje ministerstva vnútra tiež ukazujú, že Le Penová získala v nedeľu historicky najvyšší počet hlasov pre svoj Národný front. Zatiaľ čo v druhom kole regionálnych volieb v roku 2015 mu dalo pri oveľa nižšej účasti hlas približne 6,8 milióna voličov, tentoraz to bolo vyše 7,6 milióna. Le Penovej sa tentoraz darilo oveľa lepšie ako v roku 2012, keď na prezidentskú funkciu kandidovala po prvý raz a získala 6,4 milióna odovzdaných hlasov (17,9 percenta).

Voličská účasť v prvom kole prezidentských volieb dosiahla 78,23 percenta, teda o niečo menej ako pred piatimi rokmi (79,48 percenta). Druhé kolo, v ktorom sa stretnú Emmanuel Macron a Marine Le Penová, je naplánované na 7. mája.