Liberálny narcis a guru „nadradenosti“ bratislavskej kaviarne nad zvyškom Slovenska sa najnovšie na svojej stránke v denníku SME vyrovnáva s faktom, že existujú ľudia, ja ich nazývam normálna väčšina, ktorí majú v zásade iné hodnotové videnie sveta. Nie je sám. Už na druhý deň Denník N vedie kampaň proti ministerke Laššákovej, lebo si dovolila zastaviť dotácie pre LGBTI mimovládne organizácie.
Poďme sa však najprv pozrieť na “teológa” a spisovateľa Michala Havrana, ktorý v duchu propagandistického aktivizmu usilovne plní svoje zadanie. Nie diskusia, nie vysvetľovanie, ale osvedčené nástroje propagandy. Onálepkovanie ideového odporcu prívlastkami fašista, rasista, xenofób alebo extrémista je dostatočným vyjadrením jeho postoja.
Havran je zjavne zdesený, že na Slovensko je schopná prísť Marine Le Penová a hovoriť o tom, že sú aj iné predstavy o usporiadaní Európy. Normálna väčšina si naozaj želá menej byrokracie a viac slobody a solidarity národných štátov. Súhlasím s Havranom v tom, že Hnutie Európa národov a slobody naozaj nie je nijaká nacionalistická internacionála. Ľudia, ktorí majú svoju dôstojnosť a milujú slobodu, nepotrebujú politbyro, aby vedeli, čo je správne a čo nie.
Európska únia je dnes v štádiu, že nutne potrebuje reformu, ak má dostať novú dynamiku a ak nemá skončiť ako nekonečný seriál nič neriešiacich samitov. Predstavy sociálnych inžinierov, že všetky európske národy hodíme do jedného kotla a uvaríme akýsi univerzálny európsky národ, je absurdná a popiera celý doterajší civilizačný a kultúrny vývoj v Európe.
Najväčší nepriatelia demokracie sú tí, ktorí odmietajú slobodnú výmenu názorov. Takzvané „morálne elity“ vyznávajúce politiku liberálneho extrémizmu môžu očakávať tvrdú konfrontáciu s realitou všedných dní. A ona aj prichádza. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková si totiž dovolila zastaviť peniaze na projekty mimovládnym LGBTI organizáciám.
Hneď sa strhla „kultúrna vojna“ a boli sme svedkami vyvesenia dúhových vlajok na vysokých školách. Jednoducho nenormálna až absurdná situácia namiesto akceptovania iného názoru. Povedzme si na rovinu, že aj keď je ministerka zo Smeru, v tomto jej rozhodnutí sa treba postaviť na jej stranu.
LGBTI organizácie totiž nie sú nijaké nevinné zoskupenia, ale loby s politickým pozadím. Aj tu normálna väčšina cíti, kde je pravda, a rovnako ako v prípade nadpráce „teológa“ Havrana, ani tu liberálne média toho s tým veľa nenarobia. Nakoniec, aj v eurovoľbách bude mať posledné slovo hlas občana – hlas normálnej väčšiny.
(Autor je prvým podpredsedom Národnej koalície)
