Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky si občania krajiny pripomenuli 17. júla 2019 po 27. raz. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky (SR). Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR – 17. júl – je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.
Po júnových voľbách v roku 1992 sa najsilnejšie a víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku Občianska demokratická strana (ODS) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie.
Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany (SNS). Podľa navrhovateľov to bolo v čase, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaní medzi lídrami ODS Václavom Klausom a HZDS Vladimírom Mečiarom o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.
Na Slovensku sa politické grémium SNR tvorené predsedami poslaneckých klubov a predsedom SNR 13. júla 1992 zaoberalo Deklaráciou o zvrchovanosti SR a oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. O štyri dni neskôr – 17. júla 1992 – sa Deklarácia o zvrchovanosti SR prerokúvala v slovenskom parlamente.
Na slávnostnom zasadnutí SNR, ktoré viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič, sa zúčastnili ústavní činitelia, predstavitelia Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR a vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia – poslanci Európskeho parlamentu. V rozprave vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar označil prijatie Deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše tisíc rokov.
Vladimír Mečiar limitoval platnosť federálnej ústavy na Slovensku do dňa nadobudnutia účinnosti Ústavy SR. Obrátil sa aj na občanov ČR, ktorým oznámil, že cieľom Slovákov nie je a nikdy nebude prerušiť spolužitie s nimi. Vtedajší predseda FZ Michal Kováč prečítal posolstvo 56 poslancov zvolených v SR do FZ, ktorým sa pripojili k vyhláseniu Deklarácie.
Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z HZDS, 15 zo SNS a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a sedem z vtedajšieho Spolužitia.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH), traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie. Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa odvtedy občania stretávajú pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti.
“Prijatie deklarácie o zvrchovanosti predstavuje významný akt moderných slovenských dejín, ktorý predchádzal posledným dôležitým krokom na ceste k samostatnosti,” uviedol na sociálnej sieti jeden z aktérov tejto dejinnej udalosti, podpredseda SNS a poslanec NR SR Anton Hrnko. Ako pokračoval, po prvý raz bola potreba vyhlásenia zvrchovanosti vyjadrená v Šurianskom memorande 3. marca 1990.
“Tam sa začínal písať aj môj spoločný príbeh so Slovenskou národnou stranou. Ako prvý slobodne zvolený poslanec slovenského parlamentu som otváral otázky prijatia deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky v auguste toho istého roku.
V stenografickej správe z 3. schôdze SNR z augusta 1990 je zachytený prepis môjho vystúpenia: ‘Či by skutočne nebolo treba prijať pred prijatím ústavy nejakú deklaráciu, ktorá by umožnila pánovi premiérovi vystupovať omnoho razantnejšie.’
“17. júla 1992 SNR prijala deklaráciu o zvrchovanosti a spúšťa sa tak rad procesov, ktorý 1. januára 1993 vyvrcholil vznikom samostatnej Slovenskej republiky. V letnom období po prijatí deklarácie všade na Slovensku zahoreli vatry zvrchovanosti. Som naozaj vďačný, že vatry zvrchovanosti zapaľujeme dodnes.
Naozaj ma teší, že nezabúdame na významné okamihy našich moderných dejín. Ďakujem všetkým vlastenecky zmýšľajúcim ľudom, že Slovensko nosia vo svojom srdci. Želám celému Slovensku, aby vatry zvrchovanosti horeli na celom jeho území ešte mnoho a mnoho rokov,” napísal Hrnko.
