“Nijaký štát nemá právo odmietať moslimov…“ Aj tento výrok, ktorého autorkou je nemecká kancelárka Angela Merkelová, odzrkadľuje, ako väčšie štáty pristupujú k menším, akým je aj Slovenská republika, ktorá od vstupu do EÚ zažila už kadečo. Tu boli obmedzenia vstupu jej občanov na pracovný trh starých štátov únie, tam bolo obmedzovanie výroby v podnikoch, ktoré by sa pri troche dobrej vôle uživili a mohli ďalej fungovať.
Ale späť k utečencom. Áno, je viac ako tragické sledovať vojnové hrôzy, obete, rozbombardované mestá. Áno, je viac ako tragické sledovať ľudí, ktorí utekajú zo svojich domovov. Lenže… Už v roku 2016 sa objavili prvé otázniky, ako je možné, že z člnov s utečencami vystupujú v drvivej väčšine len samí mladí muži, zjavne v dobrej kondícii.
Nezodpovedanými zostali aj otázky, ako je možné, že ľudia z Afriky, ktorí mali žiť zo zárobku jeden či dva doláre denne, dokázali pašerákom ľudí vyplatiť päť či šesťtisíc dolárov za cestu na starý kontinent, boli veľmi dobre oblečení, v Európe jazdili taxíkmi, väčšina z nich mala drahé mobily. Odkiaľ na to mali? Nehovoriac o tom, že migranti dnes výrazne zvyšujú štatistiky kriminality v štátoch západnej Európy, či už ide o krádeže, napadnutia, znásilnenia alebo vraždy.
Tvrdí sa, že Slováci sú rasisti, že nijakí migranti na Slovensko prísť nechcú. Priznám sa, že tento ich zámer schvaľujem. Zažil som ich osobne dvakrát a nemám záujem si to zopakovať. V tejto súvislosti je nepochopiteľným záver výroku Angely Merkelovej, podľa ktorého “musíme nájsť spoločné riešenie, že každý je povinný prispieť k vyriešeniu problému migrácie.” Povinný? Je už EÚ štát? Za čo nás EÚ vlastne má?
