Súčasný predseda NR SR Boris Kollár a predseda hnutia Sme rodina vo svojej bakalárskej práci navrhoval zriadenie miest na spracúvanie starých automobilov. Prácu s názvom “Problematika zhodnocovania starých vozidiel v Slovenskej republike”. Odovzdal ju v roku 2013 a je verejne prístupná.
Prácu obhájil na Ústave ekológie a environmentálnych vied Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Vedúcim záverečnej práce bol RNDr. Ivan Zuzula, CSc. Školiteľ je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany. V prvom kole prezidentských volieb v roku 2019 získal 0,17 percent hlasov voličov, do 2. kola nepostúpil. Oponentom bola Barbora Tomeková.
Cieľom bakalárskej práce bolo poskytnúť prehľad o možnostiach a spôsoboch environmentálne vhodného zhodnocovania starých vozidiel. Práca poskytuje prehľad o materiáloch, z ktorých sa motorové vozidlo skladá, jednak z hľadiska ich zastúpenia v typickom automobile, jednak z hľadiska ich potenciálnej environmentálnej rizikovosti.
Poskytuje tiež stručný prehľad o právnych a technických predpokladoch, ktoré musí spĺňať autorizované zariadenie na zhodnocovanie starých vozidiel. Na Slovensku malo byť podľa Kollára celkovo sedemdesiatdva miest na spracúvanie starých áut, v každom okrese jedno.
Časť práce je orientovaná analýze situácie v oblasti nakladania so starými vozidlami v Slovenskej republike, časť predstavuje námety na zlepšenie situácie v dostupnosti vstupnej suroviny pre zariadenia na zhodnocovanie autovrakov.
Proces spracovania starých vozdiel sa podľa Borisa Kolára skladá zo štyroch etáp. Prvou je prijatie vozidla do skladu, druhou vysušenie vozidla, nasleduje demontáž vozidiel a napokon spracovanie karosérie vozidla. Organizácia na spracovanie vozidla by mala mať niekoľko skladov; na každý diel automobilu samostatný sklad.
Práca má 37 strán, autor v nej použil deväť informačných zdrojov. Kto by mal financovať investície a aký má byť ekonomický model spracovateľov áut, autor bakalárskej práce neuviedol.
Školiteľom 51- stranovej záverečnej práce na tej istej škole, ktorú Boris Kollár odovzdal v roku 2015, bol docent RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD. Téma práce znie: “Zmena klímy a bioklimatický potenciál cestovného ruchu v oblasti Kysúc.”
Práca sa zaoberá dôsledkami zmeny klímy na podmienky letnej a zimnej turistiky v kysuckom regióne. Na základe dostupných regionálnych scenárov klimatickej zmeny na Slovensku sa odvodili modelové scenáre pre Kysuce s využitím štyroch rôznych modelov: kanadský model GCCM 3.1 A2, GCCM3.1 B1, holandský model KNMI a nemecký model MPI.
Modifikované regionálne scenáre sa využili pre analýzu zmien podmienok pre letnú pobytovú turistiku, letnú pohybovú turistiku, zimnú lyžiarsku turistiku a podmienok vzniku nového snehu v zimnom období.
Výsledky analýz naznačujú, že v letnom období sa budú postupne zlepšovať podmienky pre pobytové aj pohybové aktivity, čo môže priniesť nové podnety pre rozvoj doteraz nevyužiteľných letných turistických aktivít.
V zimnom období bude naopak prichádzať k zhoršovaniu podmienok pre lyžiarsku turistiku, najmä z dôvodu problémov s výskytom a trvaním snehovej pokrývky ako aj častejším výskytom dažďových zrážok.
Táto situácia si bude vyžadovať určitú zmenu stratégie lyžiarskych stredísk smerom ku komplexnejšiemu poskytovaniu variantných zimných turistických aktivít, sofistikovanejšej výrobe umelého snehu a podobne.
V závere sú sformulované niektoré rámcové adaptačné opatrenia v oblasti turizmu v regióne Kysúc, ktorých realizácia by mohla zvýšiť celkový turistický potenciál tohto regiónu. Oponentom bol Ivan Zuzula.
Rozsah Kollárovej bakalárskej práce i diplomovky je v súlade s internou smernicou Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Podľa nej má mať bakalárska práca 30 – 40 strán, magisterská práca 50 – 70 strán.
