Bývalý premiér Vladimír Mečiar bol po devätnástich rokoch na návšteve Prahy. So svojím niekdajším politickým partnerom, expremiérom a exprezidentom českej republiky Václavom Klausom debatoval pred početným publikom v historickej budove Federálneho zhromaždenia na spoločnom seminári Inštitútu Václava Klausa a českého Národného múzea s názvom “Klaus – Mečiar: štvrťstoročie novej šeskej a slovenskej štátnosti”. Seminár sa konal pri príležitosti 25. výročia rozdelenia Československa. „Máme sa radšej než predtým,“ zhodnotil rozdelenie spoločného štátu Mečiar. “Oba štáty na rozdelení zarobili,“ doplnil Klaus.
Obaja politici sa zhodli na nevyhnutnosti rozdelenia federácie. Klaus zopakoval, že vtedajšie zrušenie spoločného štátu bolo správnym rozhodnutím. „Za svoju povinnosť považujem udržiavať férovú interpretáciu toho, čo sa stalo, odmietať dezinterpretácie udalostí a nedopustiť, aby bolo rozdelenie zneužívané na nové politické hry,” povedal Klaus.
„Vždy som bol a dnes som ešte silnejšie presvedčený o tom, že rozdelenie bolo logickým, správnym a potrebným krokom, dodal. „Nedopustili sme roztržku,“ pokračoval Klaus a Mečiarovi za spoločný postup pri rozdeľovaní republiky poďakoval. Dodal, že od 1. januára 1993 sa naše národy vydali cestou samostatnej štátnej existencie, pričom obe cesty boli úspešné.
Problémy zanikli s federáciou
“Pán prezident Klaus bol partner, ktorý nikdy neporušil svoje slovo. Vždy sme držali slovo s úctou k tomu druhému. Nenechali sme nikoho, aby nám do toho hovoril. Bolo to len o zástupcoch Čechov a Slovákov,“ ocenil svojho kolegu Mečiar a pokračoval: „Nemám rád tvrdenie, že sme rozdelili štát. Ten má slúžiť ľuďom. Bola federácia, ktorá neslúžila dobre. Nemôžeme hovoriť o demokracii bez toho, aby bol demokratizovaný celý štát. Pokusy demokratizovať štátnu správu a štátneho aparátu sa skončili neúspechom.
Preto sa hľadalo riešenie, ako zachováme dobré vzťahy Čechov a Slovákov, ako nájdeme ich nový obsah a novú formu. Zánikom ČSFR vznikli vzťahy vyššej kvality na úrovni národných štátov. A nevznikli len ako vôľa ľudí, ale aj ako odpoveď na otázky na českej i slovenskej strane, na ktoré dozrel čas. Mnohé problémy, ktoré nás trápili, zanikli spolu s federáciou.“
V prejavoch oboch politikov zazneli aj spomienky na prvý veľký porevolučný konflikt medzi oboma národmi, na tzv. pomlčkovú vojnu. Slovenský expremiér spor o názov spoločného štátu nazval úderom. Mečiar aj Klaus sa v debate nasledujúcej dvoma úvodným prejavom “obuli” do niekdajšieho českého premiéra Petra Pitharta (predsedom vlády bol v rokoch 1990 až 1992). Na debaty o pithartovskom dvojdomčeku nebol čas, uviedol Klaus, čím myslel na Pithartovu snahu udržať spoločný československý štát. Mečiar spomenul „pithartovskú nerozhodnosť“.
Moderátor Českej televízie Daniel Takáč položil otázku, či o rozdelení nemali rozhodnúť občania v referende. Klaus i Mečiar to odmietli. „Voľby dali mandát na rokovanie tohto typu, neviem si predstaviť, ako by znela otázka v referende,“ povedal Klaus. „Hra na referendum je súčasť vracania sa k dávno vyriešením veciam falošným spôsobom,“ reagoval Klaus. Podľa oboch diskutujúcich bol zásadný výsledok volieb a ten jasne ukázal, že Slováci chcú samostatnosť.
Slováci by boli za rozdelenie, zatiaľ čo Česi nie. “Neviem si predstaviť, ako by znela otázka v plebiscite,” uviedol Klaus.
V slovenskom by podľa neho mohla znieť otázka, či si ľudia želajú, aby skončil spoločný štát. „V českej časti federácie však nemala táto otázka zmysel. Reči o referende sú snahou vracať sa k dávno vyriešeným veciam. Na českej strane sa nebolo čo opýtať,“ odmietal Klaus dlhšiu polemiku. Z jeho slov vyplýva, že prípadné referendum v oboch štátoch mohlo skončiť s odlišnými výsledkami, čím by vznikla neriešiteľná situácia.
Nevyhnutný rozchod
To, že sa oba národy rozídu, bolo zrejmé už po júnových voľbách v roku 1992. Na Slovensku vtedy drvivo zvíťazilo Mečiarovo HZDS, zatiaľ čo strany, ktoré presadzovali zotrvanie v spoločnom štáte s Čechmi, prepadli. Naopak, v Čechách a na Morave jasne zvíťazila Klausova ODS, takže keď sa Mečiar a Klaus 19. júna 1992 zišli, zhodli sa na tom, že každý má o budúcnosti Československa inú predstavu. Slováci navyše o mesiac neskôr prijali Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Klaus na seminári povedal, že on sám ani vtedy, ani nikdy potom, necítil na Slovensku nepriateľstvo k jeho krajine a ani k svojej osobe.
“Možno mohol mať pán kolega Mečiar trochu iné pocity z reakcií niektorých českých médií a časti politikov, ale Česi a Slováci k sebe počas rozdeľovania štátu necítili nevraživosť a necítia ju ani teraz. V tomto zmysle sa rozdelením štátu nič nezhoršilo, skôr zlepšilo,” uviedol český expremiér a exprezident.
Nedávny spoločný výskum Sociologického ústavu Akadémie vied ČR a Inštitút pre verejné otázky Bratislava ukázal, že rozdelenie Československa hodnotia kladne dve pätiny Čechov a Slovákov. Ukázalo sa aj to, že kontakty medzi Čechmi a Slovákmi sú veľmi blízke a okolo 80 percent opýtaných pokladá za správne, aby vzťahy medzi oboma krajinami boli bližšie ako vzťahy k iným krajinám.
