Približne 4,45 milióna oprávnených voličov malo v sobotu po piaty raz v histórii SR možnosť v priamych voľbách na najbližších päť rokov vybrať hlavu štátu. Túto možnosť využilo 48,71 percenta z nich. V prvom kole volieb sa hlasovalo v 5940 volebných okrskoch. Po zrátaní 99,41 percenta hlasov zo spracovaných okrskových zápisníc sa víťazkou prvého kola volieb prezidenta SR stala Zuzana Čaputová, nominovaná neparlamentnou stranou Progresívne Slovensko. Získala 40,53 percenta hlasov.
Druhý Maroš Šefčovič, kandidát strany Smer-SD, skončil so ziskom 18,66 percenta hlasov, v druhom kole bude teda súperiť s Čaputovou o konečné víťazstvo. Tretím najúspešnejším sa stal občiansky kandidát Štefan Harabin (14,34 percenta). Nasleduje Marian Kotleba s 10,40 percentami a František Mikloško s 5,73 percentami. Zvyšní ôsmi kandidáti dostali od voličov menej ako 5 percent hlasov.
Medzi prvými politikmi, ktorí verejne komentovali výsledky prezidentských volieb, bol prvý podpredseda neparlamentnej strany Národná koalícia Peter Sokol. Konštatoval, že z výsledkov je zrejmé, že keby šéf ĽSNS Marian Kotleba nekandidoval, respektíve sa vzdal v prospech ďalšieho národného kandidáta Štefana Harabina, ten by sa pohodlne dostal do druhého kola. Národná koalícia Harabina otvorene podporovala.
“To, že dnes národné a kresťansko-sociálne sily na Slovensku nemajú v druhom kole svojho kandidáta, je výsledkom úzkoprsej a výhradne straníckej politiky ĽSNS a jej predsedu Mariána Kotlebu. Jeho neochota podporiť národného kandidáta s vyššími šancami uspieť nakoniec posunula do druhého kola eurohujera Maroša Šefčoviča,” uviedol Sokol.
“Kotleba môže oslavovať svojich desať percent, bude to však oslava slepého a hluchého. Národný tábor mal potenciál na 24 percent. Tam, kde liberáli urobili správny krok a vzdali sa jeden v prospech druhého, tam líder ĽSNS zlyhal. Jeho vinou si bude Slovensko vyberať medzi ‘ružovým a bledoružovým’ kandidátom. Chcem sa poďakovať Štefanovi Harabinovi, že bojoval do poslednej chvíle. Politický kapitál jeho vyše 14 percent voličov národných a kresťansko-sociálnych síl by v budúcnosti nemal zaniknúť,” pokračoval Sokol.
Podobné postrehy prezentoval pre portál napalete.sk aj politológ Roman Michelko. “Keď nie sú zodpovední politici, mali by byť zodpovední aspoň voliči, a to sa v prípade národne orientovaných síl, bohužiaľ, nestalo. Za to, že v druhom kole volieb 24 percent voličov nebude mať zastúpenie, môže egoizmus Mariana Kotlebu, pre ktorého bol stranícky zisk dôležitejší, ako principálne hodnotové nastavenie a národné záujmy SR. Čo sa týka druhého kola, predpokladám, že Šefčovič určite o niečo narastie, ale na víťazstvo to asi stačiť nebude,” povedal.
Výsledok volieb hlavy štátu môže podľa neho predznamenávať aj rozloženie síl po voľbách do NR SR v roku 2020. “Hlasy protestných voličov v prezidentských voľbách tvoria 26 percent, takže na mieste súčasnej opozície by som dopredu nerobil veľké oslavy. V parlamentných voľbách zrejme nedosiahne viac ako 40 percent.
Na strane národných síl momentálne ide o to, aby neprepadli Harabinove hlasy. Ak by sa tak predsa len stalo, prepadnú len čiastočne, pretože časť z nich môže posilniť ĽSNS. Ťažko však povedať, či Kotlebovu stranu budú podporovať Harabinovi voliči, keďže zabránil postupu ich kandidáta do druhého kola prezidentských volieb,” myslí si Michelko.
