Podnikateľ Ladislav Bašternák je vinný zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného, za čo dostal nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Previnil sa uplatnením neoprávnenej vratky DPH svojej spoločnosti BL 202 vo výške takmer dva milióny eur. Rozsudok si vypočul na Okresnom súde Bratislava II po tom, ako svoju vinu priznal a skutok oľutoval. Bašternák zároveň dostal zákaz päť rokov podnikať.
Obhajca Ladislava Bašternáka Peter Filip sa na mieste proti rozsudku odvolal, prokurátor si zobral čas na rozmyslenie. Sadzba za zločin neodvedenia dane a poistného je sedem až 12 rokov. Súd však v prípade Bašternáka zohľadnil poľahčujúce okolnosti, ako čistý register trestov, priznanie sa ku skutku, jeho oľutovanie a uhradenie škody.
Prokurátor ešte pri prednesení obžaloby povedal, že cieľom prevodov 12 bytov bolo len vylákanie daňovej výhody. Výsledkom bol vykázaný nadmerný odpočet DPH vo výške takmer dva milióny eur. Okrem nepodmienečného trestu žiadal aj prepadnutie majetku Bašternáka.
Obhajca Filip sa v rámci záverečnej reči s návrhom trestu nestotožnil. „V otázke rozhodovania o vine je právna situácia mimoriadne jednoduchá, keďže môj klient vyhlásil, že je vinný. Nielenže to vyhlásil, ale v zákonom stanovenej lehote uhradil predmetnú sumu. Vzhľadom na skutočnosť, že môj klient 10. januára 2018 uhradil 1,7 milióna eur, navrhujem ho oslobodiť spod obžaloby, lebo trestnosť činu zanikla. Navrhujem aj alternatívny návrh, a to trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu,“ povedal Filip.
Za prekvapujúci označil návrh na prepadnutie majetku. Filip povedal, že zastupoval množstvo klientov v rovnakých trestných veciach, ale prepadnutie majetku sa žiada len pri Ladislavovi Bašternákovi. Podnikateľ sa vyjadrovať pred médiami nechcel, neodpovedal na nijakú otázku.
Úrad špeciálnej prokuratúry ešte koncom marca informoval, že prokurátor neakceptoval návrh Bašternáka na zastavenie trestného stíhania z dôvodu účinnej ľútosti a na podnikateľa podal obžalobu pre trestný čin neodvedenia dane a poistného.
Politológ Roman Michelko vidí paralely prípadu Bašternák s kauzou prezidenta SR Andreja Kisku, ktorého spoločnosť KTAG si skrátila daň o 27 000 eur. Prípad súvisel s Kiskovou prezidentskou kampaňou v roku 2014. Kiska sa k činu rovnako ako Bašternák priznal, čin oľutoval a jeho firma daň doplatila. Kiska však za daňový podvod nie je stíhaný, keďže ho počas výkonu funkcie chráni prezidentská imunita. Po jej uplynutí teoreticky hrozí súčasnej hlave štátu trestné stíhanie.
Pokiaľ odvolací súd trest pre Bašternáka potvrdí, Michelko vidí v odsúdení podnikateľa precedens, ktorý by sa mal uplatniť aj v daňovej kauze firmy KTAG. Zároveň však pripúšťa, že ako to už býva na Slovensku zvykom, v prípade Andreja Kisku sa zrejme bude merať spravodlivosť iným metrom ako pri Ladislavovi Bašternákovi.
„Môže sa napríklad argumentovať tým, že Kiskov daňový únik bol menšieho rozsahu a verejnosť bude presviedčaná, že prezident na rozdiel od Bašternáka konal neúmyselne, že to bol omyl,“ povedal Michelko. Súčasnému prezidentovi skončí jeho funkčné obdobie v prvej polovici budúceho roka.
