V novej nemeckej vláde rastie podľa magazínu Der Spiegel presvedčenie, že by vyplácanie európskych fondov malo byť v budúcnosti viazané na dodržiavanie určitých zásad. Štáty, ktoré by ich porušovali, by o peniaze prišli. Už v budúcom rozpočtovom období na roky 2021 až 2027 by sa to mohlo týkať napríklad Poľska, proti ktorému teraz Európska komisia vedie konanie.
V Bruseli i Berlíne sa teraz rieši otázka, či môže Európska únia používať peniaze, aby krajiny „priviedla k poslušnosti“. Európska komisia síce ešte o svojom stanovisku definitívne nerozhodla, príslušný návrh komisára pre rozpočet Günthera Oettingera však získal širokú podporu v EK. Pre Poľsko a prípadne aj ďalšie štáty strednej Európy by pritom nešlo o zanedbateľné sumy.
„Zhruba 150 miliárd eur získala z Európskej únie od roku 2007 štvorica vyšehradských štátov Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko, ale keď ide o prijímanie utečencov alebo riadenie sa rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, otáčajú sa k EÚ chrbtom. To je recept na volebnú podporu populistov a pravicových strán ako AFD, znie z Bruselu a stále častejšie aj z vlády kancelárky Angely Merkelovej,“ píše magazín.
„EÚ je spoločenstvo hodnôt, nielen vnútorný trh. To sa potom musí odrážať aj v rozpočtoch EÚ,“ je presvedčený námestník nemeckého ministra zahraničia pre európske otázky Michael Roth. Plány Európskej komisie na spojenie dodržiavania hodnôt a európskych financií podporuje aj nemecký minister zahraničia Heiko Maas (SPD).
„Argumentácia je jednoduchá. Keď už mieni Nemecko v budúcnosti viac prispievať do rozpočtu EÚ, potom chce Berlín aj hovoriť do toho, ako sa peniaze budú míňať,“ konštatuje Der Spiegel, podľa ktorého by spor mohol ešte viac prehĺbiť existujúce rozdelenie medzi krajinami na západe a východe únie.
