Slávny komodor amerického námorníctva Stephen Decatur je pôvodcom frázy „My country, right or wrong, ktorej význam by sa dal preložiť ako vlastenecké heslo dnešných amerických jastrabov: „Budem stáť pri mojej krajine, či je to správne alebo zlé.“ Na rozdiel od slovenského vlastenca, zatracovaného liberálnymi médiami, je americký vlastenec all right, bez ohľadu na citovanú, morálne spochybniteľnú frázu, zodpovednú za najväčšie zločiny spáchané ľudstvom v posledných dvoch storočiach.
Pokrytecká interpretácia hodnoty vlastenectva priam bije do očí pri posudzovaní postojov a skutkov nedávno zosnulého amerického senátora Johna McCaina, najznámejšieho fanatika vojny v súčasnej Amerike. S odstupom niekoľkých dní po jeho smrti sa nebudeme držať úslovia „o mŕtvych len dobre,“ a v skratke načrtneme obraz tohto hrdinu v iných farbách ako ho líčia niektorí naši politici a niektoré naše tzv. mienkotvorné denníky.
Bez predpojatosti treba povedať, že McCain nebol hrdinom amerického storočia, ako o ňom písal Mirek Tóda v Denníku N, ani „neúnavným bojovníkom za hodnoty, ktoré zdieľame na oboch brehoch Atlantiku,“ ako sa o ňom vyjadril prezident Andrej Kiska. Bez diskusie, táto „kiskovská pravda“ by platila iba vtedy, ak by našou spoločnou hodnotou (na oboch brehoch Atlantiku) bola vojna.
Možno vážne polemizovať aj s chválospevnými sentenciami v podaní poslanca Osuského a českých politikov z TOP 09 (Kalouskom) a ODS (Fialom), pre ktorých je republikánsky senátor morálnym vzorom, bojovníkom za slobodu a mužom hlbokej ľudskosti. Nuž, nevedno ako sa tieto prívlastky môžu porovnávať s antihumánnym vyhlásením McCaina v roku 1999, keď americké efšestnástky bombardovali Belehrad. „Nijaký terč nesmie byť ušetrený: továrne, vodovodné siete, školy, nemocnice, predajne, nič,“ vyzýval vtedy pilotov United States Air Force tento “bojovník za slobodu”.
„Rozbombardovať, vtrhnúť a okupovať, a pokiaľ by to nezabralo, tak opäť rozbombardovať, vtrhnúť a okupovať,“ ironizoval pri tej príležitosti na adresu slávneho senátora americký spisovateľ Doug Bandow, autor knihy Zahraničné bláznovstvá: Americké nové globálne impérium.
Republikánsky senátor Rand Paul sa o svojom straníckom kolegovi vyjadril otvorene: „Amerika má šťastie, že jej prezidentom nie je John McCain, lebo v takom prípade by naša krajina nevyliezla z vojen. John McCain je totiž ten, kto obhajuje vojny všade. Naša krajina by s ním zbankrotovala.“
Celý svet mal vlastne šťastie, nezbankrotoval, lebo tento muž sa nestal prezidentom, hoci bol ovenčený slávou hrdinu vietnamskej vojny a z pozície amerického vlastenca sa pokúšal o kreslo v oválnej pracovni Bieleho domu. McCain mal na americkej politickej scéne výnimočné postavenie. Pochádzal zo známej rodiny so silnou tradíciou vojenského námorníctva.
Narodil sa v Paname, kde jeho otec slúžil na námornej základni v hodnosti admirála. Jablko nepadlo ďaleko od stromu. John sa stal kapitánom vojenského letectva a prešiel bojovým krstom vo vietnamskom ťažení ako pilot útočného lietadla A-4 Skyhawk. Od roku 1967 ostreľoval vojakov Vietkongu a sypal bomby na civilné objekty Severného Vietnamu.
Absolvoval dvadsaťdva úspešných bojových misií a osudnou sa mu stala dvadsiata tretia, keď po zhodení smrtiaceho nákladu na elektráreň v husto osídlenej časti Hanoja zasiahla jeho lietadlo raketa protivzdušnej obrany. So zlomeninami oboch rúk a nohy sa katapultoval, padol do zajatia a vo vietnamských kobkách prežil ako zajatý agresor niekoľko rokov.
Prežil a po prehratej americkej anabáze ho Vietnamci napokon posadili do transportéra a v sprievode amerického dôstojníka poslali na letisko, aby mohol odletieť domov. Čoskoro sa stal hrdinom s vydláždenou cestou do senátu za štát Arizona. Patril k najvplyvnejším senátorom a obávaným jastrabom známym aj tým, že mal v osobnom albume niekoľko fotografií z rokovania s predstaviteľmi rezačov kresťanských hláv.
Fotografie pána senátora s vodcami teroristov pred dvomi rokmi obleteli internet, ale v našich médiách sa neobjavili. Zato jeho výroky, že najväčším nepriateľom, väčším ako terorizmus islamistov, je Rusko a najväčší vrah je Putin, prebrali takmer všetky naše médiá. O nepretržitom „vlasteneckom“ vojnovom štvaní Johna McCaina sa mlčalo. Mlčanie je však niekedy väčší hriech ako očividné klamstvo a my sa musíme zahanbene spýtať: Dokedy budeme hrať užitočných hlupákov a mlčať?
