Už zo samotného názvu facebookovej stránky Zomri je zrejmé, že niečo nie je v poriadku. Táto extrémne liberálne zameraná a nenávistná stránka s výraznými prvkami morbídnosti a nihilizmu je však veľmi populárna medzi mladými ľuďmi. Zomri okrem toho, že zvyšuje neznášanlivosť a agresivitu mladej generácie, svojimi primitívnymi mémami podprahovo formuje aj politické názory mladých smerom k ultraliberalizmu.
Zomri má dnes už vyše 185 000 fanúšikov (pričom jej dosah je oveľa väčší) a stala sa tak mienkotvorným prvkom v slovenskej spoločnosti. Podľa štatistík sú cieľovou skupinou tejto stránky mladí ľudia vo veku 18 – 24 rokov a sčasti až do 35 rokov. Na tom by ešte nebolo nič zlé. Veľkým problémom však je, že ide o extrémistickú a nenávistnú stránku, ktorá šíri tú najprimitívnejšiu ultraliberálnu propagandu.
Protislovenské zameranie stránky je zrejmé už z titulky, kde svieti nápis: “Ani za boha a už vôbec nie za národ, preto zomri.” Kresťansky a vlastenecky sa prejavujúci ľudia sú teda úhlavným nepriateľom tvorcov stránky. Vo svojich “memečkách”, určených zväčša jednoduchším konzumentom, neustále démonizujú a urážajú svojich politických oponentov. Ich terčom sa stávajú predovšetkým súčasní vládni a pronárodní politici.
Napríklad predsedu parlamentu Andreja Danka nazývajú retardom a primitívne sa vysmievajú z čŕt tváre poslanca Milana Mazureka. Asi najviac „hejtovaný“ je poslanec Ľuboš Blaha, ktorý je známy svojimi ostrými satirickými statusmi a videami na sociálnej sieti. Okrem toho sa tiež často vysmievajú z obéznych ľudí a národne cítiacich ľudí hanlivo nazývajú “prakokotmi.” Tie najhrubšie vulgarizmy sú na dennom poriadku.
Najhoršie na tom je, že anonymných adminov tejto nenávistnej stránky s vrecami na hlavách pozývajú do svojich relácií rôzne mainstreamové médiá, čím ich de facto legitimizujú. Dokonca ich na besedy pozývajú aj školy; výnimkou nie je ani Gymnázium C. S. Lewisa v Bratislave, a tak sa nemožno čudovať, že ich študent sa proslovensky orientovaným členom jednej zo skupín na sociálnej sieti vyhrážal postrieľaním.
Stránka Zomri je tiež známa aj svojou ultraliberálnou politickou propagandou. Okrem toho, že diskredituje presne vymedzený okruh ľudí, mládeži sa snaží podsúvať, koho má voliť. Naposledy to predviedla pred prezidentskými voľbami. Najviac démonizovaný a atakovaný bol kandidát Štefan Harabin, v druhom kole to bol neprekvapivo Maroš Šefčovič.
Naopak, najviac propagovaná a ovenčená láskavým humorom bola ultraliberálna kandidátka Zuzana Čaputová. Najlepšie to bolo vidieť, keď sa rohodovalo, kto z dvojice Mistrík – Čaputová sa vzdá v prospech druhého kandidáta. Vtedy začali admini Zomri pracovať na plné obrátky, keďže aj Mistrík sa im zdal príliš konzervatívny.
Tento fenomén vo svojom blogu charakterizovala politologička Anna Šovčíková: “Kým Zuzana Čaputová sa stala „mamou, ktorú by som volil“, Mistrík dlho o pozornosť zápasil. Podľa slov Zomri bol „taký nudný, až bolo ťažko na neho vymyslieť vtip.“ Nakoniec ho portrétovali ako „tradičného suchára“.
Vtedy som si uvedomila, aké má Zomri v rukách silné karty. Ak vás neportrétuje, inými slovami, ak si z vás nerobí žarty, ste nikto. Nie ste dôležitý. Ešte dôležitejšie však je, ako vás portrétuje. Existujú totiž dva typy humoru – milý a krutý. Druh satiry, akou politických aktérov autori príspevkov zarámujú, podmieňuje, aký názor si na túto postavu konzumenti ich humoru vytvoria.
Kým Zuzanu Čaputovú Zomri zarámovalo ako sexi mamu, Mistrík bol o ničom. Ona bola cool, on nie. A práve „cool faktor“ je niečo, čo hýbe mladšou voličskou základňou. Som si istá, že v percentách, pre ktoré Mistrík napokon odstúpil v prospech Čaputovej, malo prsty aj toto. Tento trend bol jednoznačný aj v dueli s Marošom Šefčovičom, ktorého Zomri vykresľovalo ako „zubadlo“. Jeho manželka mala na ružiach ustlané ešte menej.”
Podľa Šovčíkovej význam tejto stránky rastie, keď si uvedomíme, že Zomri je pre mnohých mladých ľudí častokrát jediným zdrojom informácií o politike.” A presne to je najväčší problém. Mladí ľudia totiž nekriticky preberajú ultraliberálne názory anonymných adminov Zomri a podľa toho sa vo voľbách rozhodujú. Podľa vzoru Zomri tiež začínajú čoraz viac používať hrubší slovník plný vulgarizmov a (zatiaľ len) slovne napádajú svojich oponentov.
Je tiež pozoruhodné, že zatiaľ čo vedenie Facebooku po tlaku niektorých našich politikov – napríklad exministerky Lucie Žitňanskej či prezidenta Andreja Kisku, ktorý bol dokonca orodovať v americkej centrále Facebooku, zrušilo rôzne pronárodné facebookové stránky a ruší ich skupiny rad za radom, stránka Zomri je nedotknuteľná. Pritom väčšmi nenávistná internetová stránka na Slovensku neexistuje.
Nevedno tiež, čo robí polícia a prokuratúra, keďže niektoré statusy a “memečká” na Zomri zrejme napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, o hrubých urážkach a osočovaní proti jednotlivým politikom aj bežným ľudom nehovoriac.
Nedávno sa však ozval slovenský premiér, ktorý stránku kriticky spomenul počas Hodiny otázok v parlamente. “Vážnym rizikom v súvislosti s mladou generáciou je, žiaľ, až príliš častá povrchnosť, s ktorou naša mládež vníma informácie o dianí v spoločnosti.
Čo už môže byť lepším dôkazom tohto tvrdenia, ako výsledok jedného z prieskumov, ktorý ukázal, že jedným z najčastejších zdrojov informácií o slovenskej politike tvorí pre mladú generáciu populárna satirická facebooková stránka produkujúca niekedy vtipné, niekedy viac trápne obrázky,” povedal Pellegrini v pléne NR SR.
Premiérpri tom apeloval aj na školy a rodičov, aby viedli mládež k spomínanému kritickému vnímaniu takýchto internetových zdrojov informácii. Je však smutné, že niektorí politici stránku Zomri podporujú. Často ju svojimi komentármi priamo na ich stránke legitimizuje Richard Sulík či Boris Kollár. „Memečká“ zo Zomri zdieľala na svojej stránke aj novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá podľa vlastných slov chce bojovať za slušnosť, no činmi dokazuje pravý opak.
