Rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) na dva samostatné štáty – Českú republiku (ČR) a Slovenskú republiku (SR) – vznikol 1. januára 1993 historicky druhý samostatný štát Slovákov. Na spoločnej schôdzi vlády SR a Národnej rady SR prijali poslanci vyhlásenie k vzniku nezávislej Slovenskej republiky. Obyvatelia Slovenska si preto 1. január pripomínajú ako Deň vzniku SR. V Českej republike v ten deň oslavujú Deň obnovy samostatného českého štátu.
Rozdeleniu Česko-Slovenska predchádzalo v rokoch 1990 – 1992 množstvo stretnutí a rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Dvadsiateho prvého januára 1992 Federálne zhromaždenie ČSFR neprijalo návrhy prezidenta Václava Havla – novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej Ústavy ČSFR. Jedenásteho marca 1992 sa prerušili rokovania medzi SNR a ČNR o štátoprávnom usporiadaní a mali v nich pokračovať novozvolené parlamenty.
V parlamentných voľbách 1992 zvíťazila v ČR koalícia Občianska demokratická strana (ODS) – Kresťanskodemokratická strana a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Následne sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS. Sedemnásteho júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR.
Prvého septembra 1992 SNR prijala Ústavu SR, ktorá nadobudla platnosť o mesiac neskôr, 1. októbra 1992. Dvadsiateho piateho novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
Na poslednom zasadnutí vlády SR pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky bol okrem iného schválený návrh Dohody vlád SR a ČR o spoločnom postupe pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zo štátnych orgánov a štátnych organizácií ČSFR v súvislosti so zánikom federácie.
Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 uskutočnili polnočné oslavy vzniku SR. V ten deň sa uskutočnila aj spoločná schôdza slovenského parlamentu a vlády SR, na ktorej prijali vyhlásenie k vzniku samostatnej SR. Už počas prvého dňa existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi aj Francúzsko, Nemecko, USA, Ruská federácia, Čína či Spojené kráľovstvo.
V ďalších hodinách a v prvých januárových dňoch roku 1993 sa SR stala členom významných svetových organizácií a inštitúcií: napríklad Svetovej banky, Organizácie Spojených národov, UNESCO. Aj v ďalších mesiacoch roku 1993 sa SR stávala členom významných inštitúcií a organizácií: od marca bola členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu, ďalej Rady Európy a ďalších. So vznikom SR začala svoju činnosť aj Armáda SR, ktorá sa po neskoršom vstupe SR do NATO transformovala na terajšie Ozbrojené sily SR.
Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť nová mena – slovenská koruna. Nahradila dovtedajšiu česko-slovenskú korunu. Aj slovenská koruna neskôr ustúpila euru, o zavedení ktorého rozhodla vlád Mikuláša Dzurindu. Na území SR začala euromena platiť za prvej Ficovej vlády – od 1. januára 2009.
Pätnásteho februára 1993 poslanci zvolili za prvého prezidenta demokratickej povojnovej SR kandidáta HZDS Michala Kováča. Od roku 2004 je SR členským štátom Európskej únie a NATO, od decembra 2007 je súčasťou schengenskýého priestoru.
