Kritici Medzinárodného súdneho tribunálu pre bývalú Juhosláviu upozorňujú na skutočnosť, že medzi odsúdenými je až príliš málo moslimov či kosovských Albáncov. Kosovo sa pri svojom zrode zaviazalo, že odobrí vznik špeciálneho súdu pre vojnové zločiny páchané kosovskými Albáncami. Napríklad členovia Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) sú podozriví z terorizmu a dokonca aj z obchodovania s ľudskými orgánmi. Napriek tomu sa jej bývalý veliteľ Hashim Thaci stal najprv premiérom Kosova a na jar 2016 aj prezidentom krajiny.
Nový súd by mal vyšetrovať násilie a zastrašovanie, ktorého sa dopúšťali členovia UCK na Srboch, ďalších etnických skupinách a politických súperoch počas kosovskej vojny v rokoch 1998 až 1999. Mnohí zo súčasných vrcholných politikov však boli neoddeliteľnou súčasťou vražedných kománd UCK a nemajú na existencii súdu nijaký záujem.
Okrem prezidenta Thaciho je to aj súčasný premiér Ramush Haradinaj, jeho brat Daut Haradinaj, šéf Thaciho bývalej strany PDK Naito Hasani a ďalšie desiatky poslancov kosovského parlamentu. „Špeciálny súd pre Kosovo bol a bude pre našu krajinu neprijateľný. Ide o politický súd, ktorý chce potrestať vojakov UCK,“ vyhlásil Hasani, figurujúci na zozname 43 poslancov, ktorí odmietajú zdvihnúť ruku za zákon, právne vymedzujúci pôsobnosť súdu.
Zriadeniu súdu sa, naopak, nebráni jedna z troch najväčších strán, Demokratická liga Kosova (LDK), dlhodobo kritizujúca minulosť Thaciho a poslancov z konkurenčnej PDK. Téma súdu je citlivá aj pre pozostalých po obetiach, ktoré v deväťdesiatych rokoch aj neskôr zavraždili samotní členovia UCK či ich priaznivci. Jednou z nich je dcéra zavraždeného novinára a poradcu niekdajšieho šéfa LDK Ibrahima Rugovu Xhemajla Mustafu.
„Ak chceme vybudovať právny štát, musíme sa vyrovnať s našou minulosťou a všetkých páchateľov vojnových zločinov odovzdať spravodlivosti. Korene vzniku Kosova sú nasiaknuté krvou a kým to nezmeníme, nemôžeme o našej krajine hovoriť ako o právnom štáte. Uznanie právneho rámca súdu je prvým krokom,“ hovorí Beriane Mustafová.
