Z médií tzv. hlavného prúdu sme sa dozvedeli, že “Ficovo” referendum bolo neúspešné. Je to naozaj tak? Je Fico skutočne ten porazený? Áno, možno povedať, že predseda Smer– SD Robert Fico, bol hlavnou hybnou silou referenda. Boli to najmä jeho štruktúry, ktoré v lete zbierali podpisy v petičnej akcii na následné vyhlásenie referenda Zuzanou Čaputovou.
Keď si však uvedomíme, že rozdiel medzi hlasmi pre súčasnú opozíciu a ľuďmi, ktorí prišli do referenda znamená nárast o 436.366 hlasov (zanedbateľný počet referendovej odpovede “nie” nebol zarátaný), nemožno hovoriť o nijakej porážke.
Ak si porovnáme mainstreamovú mediálnu podporu referenda (takmer nijaká) s parlamentnými voľbami, je naozaj zázrak, že prišlo toľko ľudí. Hľadať príčiny, prečo účasť nebola ešte vyššia, nemá význam. Úlohu mohlo zohrať počasie, už spomínaná (ne)informovanosť i dátum vyhlásenia.
Tu sa ukazuje, že síce v demisii, ale stále vládnuca garnitúra a prezidentka Zuzana Čaputová po všetkých prekážkach, ktoré vytvárali, majú veľký problém. Z úst Matoviča, Hegera, Sulíka, Remišovej stále počúvame o hrozbe návratu Fica. Nie Pellegriniho, ktorý si medzitým založil Hlas-SD, a ktorý v každom televíznom prieskume vedie, ale Fica.
Z toho vyplýva len jedno: interné prieskumy politických strán, ktoré si dávajú vypracúvať, musia ukazovať iné čísla. Dôkazom môže byť aj to, ako každý deň počúvame o akýchsi spájaniach sa samozvaných tzv. demokratických síl či avizovaných projektoch SDK 2, SDK 3…
Väčšina ľudí referendum nevnímala ako poistku, ktorá môže vyvolať predčasné voľby s pomocou 76 poslancov za akejkoľvek vlády. Jednoducho povedané, bolo to referendum o vyslovení nedôvery tým, ktorí aj po svojom odvolaní robia prekážky predčasným voľbám.
Pri účasti v ľudovom hlasovaní 1.193.198 občanov jestvuje pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že z tohto čísla je minimálne polovica budúcich voličov strany, ako najväčsej hybnej sily referenda.
Opäť je potrebné pripomenúť – pri 27-percentnej účasti. Ako to môže vystreliť pri volebnej účasti napríklad 60 percent nevieme, ale číslo sa môže priblížiť aj k miliónu a jasnému volebnému víťazstvu Smeru-SD.
A sme pri Čaputovej. Tá má ešte vačší problém ako koalícia. Za mohutnej podpory médií totiž nebola v druhom, rozhodujúcom kole prezidentských volieb schopná získať ani toľko hlasov, koľko ľudí prišlo na referendum.
Ani jej percento z počtu všetkých voličov zapísaných v zozname voličov percentuálne nedosiahlo účasť občanov na tomto referende. Jej percento z celkového možného počtu vtedy zapísaných voličov 4.419 883 bolo 23,91 percenta.
Prezidentka okrem toho, že plebiscit po nekonečných váhaniach a mudrovaniach o súlade s Ústavou SR napokon vyhlásila, neurobila absolútne nič pre účasť občanov na ňom. Dá sa povedať, že z torza koalície jedine Boris Kollár dal aj svojim voličom tzv. zelenú kartu.
Voličov z jeho politického košiara nenabádal, aby sa zúčastnili referenda, ale nikoho ani neodhováral. Dôkazom bola aj referendová účasť poslankyne Národnej rady SR z klubu Sme rodina Romany Tabák.
Na záver ešte o rečiach, že plebiscit bol zbytočne vyhodenými peniazmi, ktoré mohli ísť napríklad rodinám v núdzi – v tejto súvislosti sa pokojne môžeme opýtať, kde bola tá pomoc počas prvej podpisovej akcie, keď Čaputová – ako hovorí Fico – referendum “zarezala”.
Ako by dopadlo, keby šéf Smeru teoreticky začal zbierať podpisy ohľadne referendovej otázky, týkajúcej sa napríklad LGBTI komunity, ako sú sobáše osôb rovnakého pohlavia alebo adopcie detí takýmito ľuďmi, v štýle aktuálneho referenda, ktoré by bolo v prípade úspechu prenesené do Ústavy SR, kde dnes stojí, že manželský zväzok je zväzok muža a ženy?
Takéto referendum by na 99,99 percenta nebolo úspešné. Jeho vyhlásenie by bolo pre Čaputovú zrejme nočnou morou. A v prípade, ak by napríklad Fico od zberu podpisov na takéto referendum upustil, dostalo by sa pomoci z “ušetrených” peňazí rodinám? Určite nie…
